Zatiaľ stojí celé. No stále máme problém, že budova je mestská a pozemok súkromný.

Dlho sa rokovalo o zámene pozemkov so štátom pod vedľajším Výskumným ústavom vodného hospodárstva, ale nakoniec ste sa nedohodli. Máte pocit, že ste v rámci rokovaní urobili dosť?

Istú zodpovednosť za to, ako to celé zatiaľ dopadlo, musia niesť aj poslanci. S alternatívou zamieňať pozemky sme my totiž prišli najskôr v roku 2011, keď bola ešte veľká eufória, 46 percent Bratislavčanov sa vtedy v prieskume vyjadrilo za zachovanie PKO. V tom čase, myslím si, by bola aj vláda reagovala inak, lebo všetci sa snažili PKO pomôcť. Poslanci ale vtedy povedali – zachovajte celé PKO a zamieňajte pozemky mimo areálu. Až neskôr nám dalo zastupiteľstvo mandát na zamieňanie pozemkov s výskumným ústavom. Už bola ale iná vláda, eufória opadla a ľudia si trochu zvykli, že PKO je zatvorené.

Keď eufória opadla, nie je načase prestať už o budovu bojovať?

Právne riešenie sa už blíži k svojmu rozuzleniu. Keď padne definitívne rozhodnutie na Najvyššom súde, potom nastane čas rozhodovania v zastupiteľstve, či máme ešte nejakú šancu budovu zachovať. Ak sa má zbúrať, musia o tom rozhodnúť poslanci. S takou zásadnou otázkou by sme museli prísť do zastupiteľstva a povedať, čo je na miske váh za a čo proti. Môžeme urobiť znovu prieskum verejnej mienky, ako sa ľudia dnes pozerajú na PKO. Keď sme ho urobili v roku 2011, stálo by to zato aj teraz. A brať tieto faktory pri hlasovaní do úvahy.

S pomocou európskych peňazí sa nakupujú nové električky a trolejbusy, ktoré začal obstarávať dopravný podnik. Prvý tender na trolejbusy za vyše 70 miliónov eur sa však zrušil, Úrad pre verejné obstarávanie vravel o úzko nastavených podmienkach súťaže, prihlásil sa do nej iba jeden uchádzač. Má dnes šéf DPB, nominant Smeru, Ľubomír Belfi stále vašu dôveru?

Popri znižovaní dlhov sa nám do mesta podarilo získať na dopravné projekty 300 miliónov eur z európskych fondov. Keďže sme z viacerých čerpaní fondov vylúčení, tento objem peňazí bol pre nás nadštandardný. S tým súvisí aj pripravenosť mesta takéto peniaze čerpať a obstarávať v súlade so zákonom. Ak DPB vypísal kritériá a prihlásil sa iba jeden uchádzač, nemusí to byť len v tom, že ich vypísal zle, ale aj v situácii na trhu. Keď potom súťaž vypísal nanovo, prihlásili sa dvaja uchádzači, nie päť či desať. Nebolo to teda tak, že dopravný podnik zámerne zúžil kritériá. Všetci sme boli z jedného uchádzača nešťastní, ale dopravný podnik sa tiež učil.

Ospravedlňujete ho, čiže mám to chápať tak, že pán Belfi vašu dôveru stále má?

Peniaze neprepadli, druhý tender bol úspešný a mesto bude mať nové trolejbusy. A dopravný podnik za štyri roky podstatne zlepšil svoje hospodárenie, čiže základné manažérske úlohy, ktoré dostalo vedenie podniku, pán Belfi splnil.

Nepodarilo sa zaviesť v meste parkovaciu politiku, poslanci ju dvakrát neschválili. V ďalšom volebnom období by ste teda nastavené pravidlá zmenili?

Základné rámce parkovacej politiky sme ešte v roku 2012 podľa mňa schválili správne – zvýhodnime Bratislavčanov a regulujme parkovanie spoplatnením v širšom centre mesta, teda Staré Mesto, Petržalka, Nové Mesto a Ružinov. Ťažko dosiahnutá dohoda, ako si deliť výnosy, by mala tiež ostať.

No začali sme diskutovať so Slovenskou parkovacou asociáciou, lebo na Slovensku máme príklad, kde parkovacia politika reálne funguje, napríklad v Žiline či Košiciach, a tam majú ľudia podobné príjmy. Skúsime sa učiť od nich a ak bude treba niečo zmeniť, tak to zmeníme. Nemusíme sa ako dosiaľ pozerať len do Viedne či Amsterdamu. V ďalšom volebnom období je podľa mňa mesto pripravené prijať reguláciu parkovania pomocou parkovacej politiky.

Poslanci mestu vyčítali, že sa mali najprv vybudovať záchytné parkoviská až potom spustiť parkovaciu politiku. Záchytné parkoviská ste sľubovali aj vo svojom volebnom programe spred štyroch rokov. Žiadne vybudované nie sú.

Ale koncepciu záchytných parkovísk máme. Keby sme ich dnes však vybudovali, polovica priestoru zostane prázdna. Nikto by tam nezaparkoval, keď môže takmer v strede mesta odstaviť auto zadarmo. Ich budovanie treba spojiť s prípravou parkovacej politiky.

Ale tesne pred voľbami prišla dohoda s Inchebou, kde sa také záchytné parkovisko zriadilo…

Lebo to parkovisko je hotové, tam nebolo treba urobiť nič, len naviesť tam vodičov. A my sme chceli vyskúšať, či miesto, ktoré je atraktívne blízko Starého Mesta, bude pre nich zaujímavé. Potom som ale pochopil, že to nemôže fungovať, ak nemáme širšiu reguláciu. Ľudia tam nemajú motiváciu ísť, keď nájdu v centre miesto.

Žrebovanie znalcov pri ohodnotení majetku mesta si uvádzate ako plus vo vašich výsledkoch. Vedúceho oddelenia správy nehnuteľností Ivana Krištofa ste ale v marci odvolali z postu, mal náhodný elektronický výber znalcov manipulovať. Čiže transparentné žrebovanie nastalo až teraz, posledné mesiace. Je to skutočne “hodné” toho, aby sa to ocitlo medzi vašimi plus?

My sme ale už skôr prijali uznesenie o žrebovaní znalcov. A to nebolo o manipuláciách. Vyskytli sa pochybnosti, či bolo žrebované alebo nie, a to vyústilo do odchodu vedúceho oddelenia. Potom sme spresnili spôsob, akým budeme žrebovať, aby to bolo nespochybniteľné.

Za štyri roky Hlavná stanica vyzerá stále rovnako. Podľa zmluvy z minulého volebného obdobia má investor vybudovať podzemnú električku do konca roka 2016. Podľa posudku, ktorý si dalo mesto spracovať, mal začať už v júni, aby to stihol. Projekt medzitým prepracoval, harmonogram zmenil. Ak by ste zostali vo funkcii, kedy nastane ten moment, že mesto zmluvu s investorom vypovie?

Január, február budúceho roku sú tie dátumy, kedy mesto má možnosť povedať, že sa to nedá stihnúť do konca roku 2016, lebo už to bude menej ako dva roky. Že to vypovieme, je jedna alternatíva. Ale ak investor využije teraz tento čas od októbra, kedy sme mu neschválili dodatok k zmluve, do januára a príde s garanciami – ukáže podporu od banky alebo silného investora, ktorý to zaplatí, ukáže, že zajtra podáva žiadosti o desať stavebných povolení, môžeme sa baviť o tom, o koľko mu to predĺžime.

Ak by ste vypovedali zmluvu, urobila by sa súťaž na novú podobu priestoru?

Áno, vypísali by sme súťaž na to, ako má vyzerať priestor pred stanicou. To by znamenalo, že by sme upustili od riešenia podzemnej električky a definitívne by sme obnovili električkovú trať v jej súčasnej polohe na teréne.

V meste ste zaviedli verejné prezentácie investičných zámerov. Aktivisti vám ale často vyčítajú, že ich pripomienky nie sú zapracované. Plnia teda tieto prezentácie svoj účel?

Myslím si, že áno. Že sme ich pripomienky nezapracovali, vôbec nie je pravda. Keď sa ľudia podstavili voči štvorprúdovke v Petržalke, prehodnotili sme zámer a dali ju bokom. Keď bola požiadavka, aby sme urobili v lokalite okolo budúcej električky architektonickú súťaž, urobili sme ju. Pri projekte prestavby Kamenného námestia ľudia chceli, aby sa do súťaže pre stvárnenie námestia zapracoval aj variant, že Tesco zostane na svojom mieste. Dnes sa pracuje s podkladmi, že tam bude. To ovplyvnila verejnosť. Prečo to zhadzovať na to, že – stretli sme sa, porozprávali a vy ste nič neurobili. Poznatky z diskusií premietame do našich záväzných stanovísk či do pripomienok mesta k súťažiam.

Mestskí poslanci počas vášho funkčného obdobia mnohokrát žiadali inventarizáciu majetku. Je urobená?

V roku 2010 sme našli podklady na inventúru v katastrofálnom stave, to boli šanóny nahádzané na kopu, akoby ich dávali do zberu. Dnes sú poukladané v regáloch, jeden vedľa druhého. To je sizyfovská práca, lebo pri každom doklade bolo treba zistiť, čo v ňom je, nájsť mu správne miesto podľa časového a vecného určenia. Museli sme prejsť 5000 položiek a prešli sme asi 3500. Ešte teda máme čo robiť a kolegyne túto prácu robia operatívne popri svojej práci.

Vo svojom volebnom programe píšete, že založíte podnikateľskú radu na prepojenie mesta a podnikateľskej sféry. Ako si to predstavujete?

Podnikateľská rada je dobrým príkladom zo zahraničia. Bol by to poradný orgán primátora a priestor pre zlepšovanie podnikateľského prostredia existujúcich podnikov, ako aj pre riešenie problémov týkajúcich sa napríklad odpadu či dopravy v meste. Lebo aj to vplýva na podnikanie, a to sú právomoci, ktoré má mesto. Podnikatelia si tam povedia, čo čakajú od mesta a naopak. Nemáme žiadne priame nástroje, aby sme ovplyvnili možnosti podnikania v meste, ale to je to, čo nás živí. Pomôcť chceme aj začínajúcim podnikateľom, s tým sme začali už v tomto volebnom období konkrétnymi projektmi.

Čo bude najdôležitejšie vo vašej agende hneď po nástupe do funkcie?

Pokračovanie v trendoch, ktoré som sa snažil za posledné štyri roky presadzovať, a čo bola zásadná zmena oproti tomu, ako to fungovalo dovtedy. Teda otvorená samospráva, vťahovať ľudí do rozhodovania, zverejňovať informácie. Chcem pokračovať v druhej etape nosného dopravného systému od Bosákovej ulice na Janíkov dvor, ďalej obnovovať vozový park, podporovať cyklodopravu a riešiť problémy s parkovaním. Chcem stavať ďalšie nájomné domy, chcem podporiť vznik ďalších jaslí, aj s podporou financií z európskych fondov. Chcem sa viac venovať téme zelenej Bratislavy. Máme pripravené projekty, ktoré súvisia so schválenou koncepciou udržateľného rozvoja mesta a s adaptačnými stratégiami na zmenu klímy. Nebudem riešiť len tieto veľké témy, ale chcem sa sústrediť aj na riešenie malých problémov, ktoré ľuďom zlepšia život tam, kde bývajú.

ml