V uplynulých dňoch sa v médiách hlavného prúdu opäť prepierali dve staré kauzy, či skôr „kauzy“. Ich spoločným menovateľom bolo, že nikomu nič nedokázali, nikto nebol potrestaný, ale urobili svoju špinavú predvolebnú robotu: tesne pred voľbami stiahli súperovi potrebné percentá a otočili volebný výsledok.

Strašné: Andrej Babiš previedol svoje peniaze na svoj účet!

Už roky sa vie o tom, že český premiér Andrej Babiš v roku 2009 (to ešte nebol v politike), už ako jeden z najbohatších ľudí v Českej republike poslal sám sebe 381 miliónov českých korún (vtedy cca 15 miliónov eur) na svoje účty v daňových rajoch. Podľa investigatívnej skupiny vraj preto, aby za ne kúpil 16 nehnuteľností vo Francúzsku.

Babiš poprel, že by akékoľvek nehnuteľnosti vo Francúzsku vlastnil, ale potvrdil, že uvedenú finančnú transakciu na radu realitnej kancelárie vykonal, čím však neporušil žiadny zákon. „Oni hovoria, že je podozrenie z prania peňazí. Ja som tie peniaze poslal z českej banky ako pôžičku. Tie peniaze boli zdanené, ja vám to môžem ukázať, a boli vrátené predtým, ako som šiel do politiky,“ uviedol.

Treba zdôrazniť, že samotná transakcia, ktorú Babiš urobil, je absolútne legálna a legitímna – a všetko ostatné sú iba nepodložené špekulácie okolo toho, či popritom neurobil aj niečo nelegálne. Ale to všetko je v tejto chvíli už jedno – je po voľbách, úloha bola splnená.

Škandál: Počiatek si kúpil za svoje peniaze vilu!

V januári 2020, teda cca mesiac pred slovenskými parlamentnými voľbami, Igor Matovič aj so svojimi komplicmi išiel do francúzskeho Cannes, kde bránu akéhosi domu oblepil plagátmi s nápisom „Majetok Slovenskej republiky“ a natočil tam video. Vraj ten dom patrí bývalému ministrovi financií Jánovi Počiatkovi.

„Sme na ulici, kde domy stoja dvadsať, tridsať, sto miliónov eur,“ vyhlásil vtedy Matovič tvrdiac, že toľko peňazí si Počiatek legálne zarobiť nemohol. Neskôr sa však ukázalo, že ten konkrétny dom podľa úradných záznamov stál nie desiatky miliónov, ale 3,2 milióna eur, ktoré si Počiatek, ako bývalý úspešný podnikateľ a manažér nadnárodnej korporácie legálne zarobiť mohol.

To video zapôsobilo ako predvolebná bomba a pozorovatelia sa zhodujú v tom, že výrazným spôsobom Matovičovi pomohlo vyhrať voľby. Bolo to pôsobivé podobne ako keď pred rokmi americký minister zahraničia Colin Powell mával v OSN skúmavkou s bielym práškom, o ktorom tvrdil, že to je iracká zbraň hromadného ničenia. Predsa len je rozdiel medzi tým, keď niečo tvrdíte, a keď to aj fyzicky ukážete.

Matovič vtedy sľuboval, že hneď po voľbách dá veľmi rázne a nekompromisne záležitosť s „Počiatkovou vilou“ do poriadku. Prešlo však vyše jeden a pol roka a nič sa nestalo, slovenské orgány z nejakého dôvodu nekonali – zvláštne, že sa vo veci vôbec neangažovala ani polícia, ani prokuratúra, hoci do ich čela Matovičova junta dosadila svojich ľudí, ktorí inak po ľuďoch z terajšej opozície idú ako po údenom.

Až teraz. Financpremiér Igor Matovič a poslanec z rozpadajúcej sa strany Za ľudí Juraj Šeliga (že by sa tu črtalo prebehnutie z jednej potápajúcej sa lode na druhú?) ohlásili na tlačovej konferencii, že všetky podklady ku kauze „Počiatkova vila“ pripravili pre francúzsku prokuratúru. Tvrdia, že ide o pranie špinavých peňazí a obchádzanie daňových zákonov. Čo do svojho udania napísali, to vedia len oni, ale povedzme si úprimne: keby tam bolo čokoľvek, čo stojí za reč, tak by to už dávno riešili slovenské orgány, slovenské prorežimné médiá a najmä sám Matovič na veľkovýpravnej tlačovke.

A Počiatek? Ten skutočnosť, že prípad skúma francúzska polícia, privítal: „Nikdy som nemal problém preukázať pôvod svojho majetku a ak ma o to požiada aj Francúzsko, tak všetko ochotne vydokladujem. Pri zjavnej politizácii vyšetrovaní na Slovensku som iba rád, ak bude tieto informácie overovať niekto, kto bude bezpochyby nestranný. Som si istý, že celá transakcia je úplne v poriadku a som pripravený poskytnúť plnú súčinnosť,“ uviedol Počiatek k obvineniu.

Naleteli ste aj vy?

Aby to bolo celkom jasné: naozaj tu teraz nechceme tvrdiť, že by práve Babiš a Počiatek mali byť nejakými nepoškvrnenými vzormi dokonalej finančnej bezúhonnosti, a rozhodne ani nechceme odrádzať nadšencov investigatívneho pátrania od vŕtania sa v špinavom finančnom prádle boháčov, z ktoréhokoľvek politického tábora.

Je dosť dobre možné, že uvedení páni môžu mať masla na hlave viac, než je zdravé. Ale na druhej strane: čo „pátrači“ o týchto dvoch šikovníkoch v uvedených „kauzách“ reálne zistili? Vlastne vôbec nič také, čo by stálo za reč. Motivácia pre rozmazávanie týchto „káuz“ bola zjavne iná: vytrieskať z toho politické predvolebné body a zmeniť výsledok volieb, čo sa perfektne podarilo.

Ako je však možné, že to tak dobre funguje? Ako sa dá z ničoho urobiť niečo? Ako je možné, že sa v „demokracii“ dá takýmto neférovým spôsobom kradnúť politická moc? Toto je zaujímavá vec, ktorá si zaslúži detailnejšiu pozornosť. Je to totiž psychologický trik, princíp ktorého by človek mal poznať, aby vedel, ako sa brániť proti manipulácii.

Finta moribundus

Psychológovia dávno vedia, že pri bežnej komunikácii pri šírení nejakého posolstva zväčša len z menšej časti záleží na posolstve samotnom a dôležitejší je spôsob, akým je posolstvo odovzdané a kontext v akom k tomu dochádza.

Na zatemnenie mozgu toľkým tisícom ľudí je nevyhnutné, aby tam zapracovala aj nejaká podprahová emócia. Tou emóciou býva spravidla závisť, jeden z najsilnejších jedov v ľudskej psychike. Človeku netreba viac dôkazov, než je obvinenie boháča z podvádzania – veď všetci vieme, že svoje milióny zarobil nespravodlivo, z potu tváre stoviek ľudí, tak načo dôkazy? Verdikt znie: vinný.

A keď je splnená táto podmienka, vtedy nič nebráni použitiu finty „moribundus“. Jednoducho sa ľuďom patrične sugestívnym spôsobom odovzdá hysterické posolstvo typu: „senzačné odhalenie, predsa len sme tomu boháčovi na to prišli, kradol, podvádzal! Predstavte si, poslal si vlastné peniaze z vlastného účtu na vlastný účet. Aká nehoráznosť! A kúpil si dom! A aký krásny! Vy taký nikdy nebudete mať!“

Vtedy sa, žiaľ, časti voličov zatiahne pred očami červený závoj a vypne sa kritické myslenie. Netreba ďalších informácií. Načo prezumpcia neviny, načo logika, načo dôkazy, nie je dôležité ani to, že je týždeň pred voľbami, alebo že s „odhalením“ prichádza ešte väčší boháč, než je obvinený. Štatisticky to zafunguje, percentá sa zmenia a voľby dopadnú tak ako dopadnú…

Ivan Lehotský