Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prípade zákazu vychádzania počas pandémie COVID-19

Ako rezort vysvetlil, sťažovateľ neabsolvoval test na COVID-19, a tak nesplnil podmienky na prvú výnimku. Pritom argumentoval, že s ním bolo zaobchádzané svojvoľne v porovnaní s tými, ktorí spadali do rozsahu pôsobnosti výnimky, a že nemal k dispozícii žiadny účinný prostriedok nápravy v súvislosti s údajným porušením svojich práv podľa článku 2 Protokolu č. 4 k Dohovoru a článkov 13 a 14 Dohovoru.

ESĽP uznal argumentáciu vlády, že sťažovateľ nepredložil konkrétne podrobnosti o svojej situácii a konštatoval, že absencia individuálnych podrobností mu znemožňuje vykonať individuálne posúdenie situácie sťažovateľa.

Z rovnakých dôvodov ESĽP v druhom prípade zamietol aj sťažnosť dvoch sťažovateliek, zastupovaných otcom jednej z nich. Sťažnosť sa týkala pozastavenia školského vyučovania v niektorých školách vrátane školy, do ktorej chodili sťažovateľky, z dôvodu pandémie COVID-19 od decembra 2021 a prechodu na online vyučovanie. Obe rozhodnutia sú konečné.