V článku sa dočítate:
- prečo si AfD udržiava náskok pred CDU/CSU a ako sa vyvíjajú preferencie nemeckých strán,
- čo si Nemci myslia o politickej izolácii AfD a prečo hlasovanie CDU s AfD vyvolalo pozornosť,
- ako voliči hodnotia vládu kancelára Friedricha Merza a čo stojí za rastúcou frustráciou z tradičných strán.
Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra Infratest dimap, si AfD udržuje stabilnú podporu na úrovni 27 %, zatiaľ čo CDU/CSU klesla o jeden percentuálny bod na 23 %. Výsledok znamená, že najväčšia opozičná strana má štvorpercentný náskok pred vládnou stranou, ktorej podpora je teraz na najnižšej úrovni od federálnych volieb v roku 2021.
Prieskum zároveň poukazuje na rastúci odpor voči politickej izolácii AfD. Proti takzvanému „firewallu“, teda odmietaniu spolupráce s touto stranou zo strany ostatných politických subjektov, sa vyslovilo 55 percent respondentov. Tento trend nezostal bez odozvy ani medzi politikmi. V marci predstavitelia CDU v Hesensku hlasovali spolu s poslancami AfD, čo mnohí vnímali ako významné narušenie doterajšej politiky izolácie tejto strany v Nemecku.
„Rezolúcia o nezlučiteľnosti“ CDU (oficiálna stranícka doktrína, ktorá zakazuje spoluprácu s „extrémistickými“ stranami) týkajúca sa strany Die Linke (Strana ľavice) má medzi širokou verejnosťou ešte horšie hodnotenie. 56 % respondentov je proti nej, zatiaľ čo ju podporuje len 33 %. Medzi voličmi CDU/CSU však 51 % odmieta akúkoľvek formu vládnej spolupráce so stranou Die Linke, zatiaľ čo 37 % by bolo otvorených takýmto dohovorom.
Zelení zostávajú v prieskume treťou najsilnejšou stranou s 14 %, hoci ich náskok pred sociálnymi demokratmi sa zmenšil. SPD sa do určitej miery posilnila a teraz dosahuje 13 %. Die Linke má okolo 10 %, zatiaľ čo FDP zostáva pod volebnou hranicou s 4 %.
Prieskum naznačuje, že frustrácia voličov zo zavedených strán sa stáva čoraz dôležitejším faktorom pri volebných rozhodnutiach. Podľa zistení 46 % respondentov teraz uvádza, že si stranu vyberajú predovšetkým preto, lebo sú „sklamaní ostatnými stranami“. Iba približne polovica uvádza, že volí, lebo je „presvedčená o strane“, ktorú podporuje. Ide o výrazný posun oproti marcu 2018, keď 61 % respondentov uviedlo, že volí z presvedčenia, a iba 33 % uviedlo sklamanie ako hlavnú motiváciu.
Nálada verejnosti voči federálnej vláde je mimoriadne negatívna. Iba 12 % respondentov uvádza, že je spokojných alebo veľmi spokojných s vládou Friedricha Merza. 41 % je skôr nespokojných, zatiaľ čo 46 % uvádza, že nie je spokojných vôbec. Nespokojnosť s vládou tak celkovo dosahuje 87 %.
Aj osobné hodnotenie kancelára je nepriaznivé. Podľa prieskumu je s jeho výkonom spokojných iba 16 % respondentov.
Harabin zotrel známu herečku za propagovanie veterných turbín: V minulosti herci nemali volebné právo. Dôvod vidno aj dnes
Známa herečka Zuzana Vačková vystupuje v propagačnom videu na veternú energiu. Scenár videa porovnáva veterné mlyny, ktoré v minulosti pomáhali…
AI dokáže pomôcť učiteľom s aktivitami zameranými na spoluprácu v triede
Umelá inteligencia dokáže pomôcť učiteľom pri plánovaní aktivít zameraných na spoluprácu v triede. V priebehu niekoľkých minút pripraví návrh, ktorý…
Sudca Šamko reaguje na Kovačič Hanzelovú: Možno to pani Hanzelovú prekvapí…
Sudca Krajského súdu Bratislava a člen Súdnej rady SR Peter Šamko sa vyjadril k mediálnym výstupom novinárky denníka Sme Zuzany Kovačič…
Zosmiešňovanie obyčajných voličov je vrchol úbohej kampane
Strany parlamentnej opozície objavili nový typ politického marketingu, ktorý je určený v prvom rade pre sociálne siete
Michal Kaliňák: Modernizáciu samosprávy potrebujeme, je to beh na dlhé trate
Modernizácia samosprávy je potrebná. Je to téma, ktorá musí prekonať aj politikov. Jej realizácia je totiž beh na dlhé trate…


























