Proti tomu sa na sociálnej sieti ohradil Filip Kuffa (Život NS): “Denník N sa zase raz prekonal. Podali sme návrh zákona o ochrane prírody a krajiny. A liberálny ochranársky spravodaj toto napíše??! Nevedia čítať, a písanie im ide katastrofálne. Najprv napíše, že nevie sa zorientovať v dôvodovej správe, a potom si takto napíše článok. Neuveriteľné.”

Kuffa dostal od autorky článku mail so žiadosťou, aby jej vysvetlil zámer novely. “Tak som sa chystal, že večer – teraz jej odpíšem. A čo sa nestalo? Našiel som už takýto článok. Nepočkala, napísala čo sa jej chcelo. A keď si prečítate jej nejaké ostatne články o ochrane prírody a krajiny, tak nedá sa skonštatovať nič iné, iba že by jej právom patril titul rozprávkarky,” napísal Kuffa.

Dôvodovú správu sme si pozreli. Určite to nie je čítanie pre stredoškoláka, ale orientovať sa v nej dá.  Po prečítaní návrhu novely aj dôvodovej správy si dovolíme tvrdiť, že na niektoré výroky autorky článku v Denníku N treba buď značnú dávku fantázie alebo dobrého našepkávača. Tvrdenia v nadpise dokonca možno označiť za otvorenú lož.

Článok obsahuje informácie, ktoré pravdepodobne denník nekriticky prevzal zo zdroja blízkeho Budajovmu ministerstvu. Nie, netvrdia, že medveď je vegetarián, ale argumenty proti novele tarabovcov sú, mierne povedané, mylné, možno až zavádzajúce: “Ministerstvo životného prostredia s návrhom kuffovcov nesúhlasí. Novela je podľa ministerstva v rozpore s európskou smernicou o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Táto smernica zaväzuje členské štáty zabezpečiť, aby zavádzanie nepôvodných druhov nepoškodilo prirodzené biotopy, a prípadne také zavádzanie zakázať.”

Ak si to rozmeníme na drobné, Slovensko nie je povinné plošne zakázať nepôvodné druhy, je povinné zabezpečiť, aby nepôvodné druhy nepoškodili pôvodné biotopy. A práve preto tarabovci vo svojej novele navrhujú pridať k zákonu osobitý predpis, ktorý by sa nepôvodným druhom venoval separátne a selektívne. Môže to byť napríklad vyhláška ministerstva, ktorú je možné kedykoľvek aktualizovať podľa posledných poznatkov a vedomostí bez nutnosti schválenia národnou radou.

V ďalšom texte denník napáda druhý bod novely tarabovcov. Ide o paragraf, ktorý sa týka výnimiek z takzvaných podmienok ochrany. Aj v tomto prípade tarabovci navrhujú značne stručný a nekonkrétny text rozšíriť formou osobitných predpisov, ktoré by zohľadňovali konkrétne druhy a miery ohrozenia v konkrétnom chránenom území. Znovu by mohlo ísť napríklad o vyhlášky ministerstva.

V oboch prípadoch to však pre ministerstvo životného prostredia znamená odbornú prácu navyše. A tu bude háčik. A asi v oboch slovách – “odbornosť” i “práca”. Pretože ak za ochranu prírody považujeme nič nerobenie (oficiálne nazývané bezzásah), prídeme k bežnej metóde práce ministerstva. Bohužiaľ, netýka sa to len chránených lesných porastov, ale aj obrovských skládok odpadu v ochrannom pásme vôd na juhu Slovenska. A tým sa obsiahlo definuje aj predstava ministerstva o obsahu slova práca. Asi tá najťažšia bola s rozdeľovaním eurofondov, ale to by bolo na samostatný článok.

Vráťme sa k článku v Denníku N. Podľa neho “poslanci z Kotlebovej kandidátky chcú dosiahnuť, aby mal lesný hospodár napríklad možnosť vyhlásiť, že lykožrút či víchrica ohrozili jeho majetok, a teda by mohol v lese ťažiť, stavať či poľovať.” Toto považujeme za argumentačný faul, súčasné znenie zákona je stručné a nekonkrétne, umožňuje devastáciu porastov ničnerobením a vlastník pozemku v chránenom území je donútený bezmocne pozerať ako sa zdravý les mení na kôpku suchého raždia, ktoré len čaká na zdroj požiaru. Prírode zaiste “viac pomohlo”, keď sa aktivisti po víchrici v Tichej a Kôprovej doline pripútali k stromom, aby zabránili riešeniu kalamity osvedčeným spôsobom. Vyhrali. Dôsledkom bolo viac než 200 tisíc stromov zničených podkôrnym hmyzom. Medzi nimi aj 600-ročné limby, ktoré si pamätali ešte Turkov na Slovensku. Ďalším dôsledkom bolo rozšírenie kôrovca dokonca až na Oravu. Za obeť mu nielen v spomenutých dolinách padlo nesmierne množstvo stromov. Extrém, bez ohľadu na to, z ktorej strany prichádza, prírode nepomáha. Preto by bolo vypracovanie osobitých predpisov s jasnými kritériami pre prírodu jedine prínosom, ktorý by zaistil skutočnú ochranu lesom a zároveň zabránil ich rabovaniu.

Článok v Denníku N o novele tarabovcov možno nazvať manipuláciou verejnosti. Ku konštruktívnemu dialógu istotne neprispieva, skôr je propagandistickým výkrikom, ktorý akoby pochádzal priamo z dielne ministerstva. Nižšie uvádzame výňatky súčasného znenia Zákona o ochrane prírody a krajiny spolu s jeho novelizáciami podľa návrhu tarabovcov. Rešerš zabral asi pätnásť minút, ale novinársky “bezzásah” je istotne pohodlnejší.

Konkrétne znenie zákona i jeho novely 

Tarabovci predložili návrh novely zákona č. 543/2002, ktorý v § 7. Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov ods. 3, uvádza: a) výsadbu a pestovanie nepôvodných druhov rastlín alebo pestovanie nepôvodných druhov rastlín za hranicami zastavaného územia obce, čo tarabovci navrhujú zmeniť na: výsadbu a pestovanie nepôvodných druhov rastlín alebo pestovanie nepôvodných druhov rastlín, s výnimkou druhov drevín podľa osobitného predpisu za hranicami zastavaného územia obce. Jediné, čo pribúda, je osobitý predpis.

Ďalšia zmena sa týka § 29, ktorý určuje, kedy sa nevyžaduje súhlas s vykonávaním činnosti v chránených územiach. V písmene d) sa v zákone spomína “ide o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka.” Veľmi stručné a veľmi nekonkrétne. Tarabovci chcú túto vetu rozšíriť takto: “ide o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo majetku. Kritické hodnoty, kedy dochádza k bezprostrednému ohrozeniu života, zdravia a majetku určia osobitné predpisy pre každý biotický a abiotický rizikový činiteľ zvlášť. Každý osobitný predpis určí stav zdravého ekologického systému, jeho prechodový stav, stav kalamity a kritický bod.” Toto znenie umožňuje presne určiť pre každý “rizikový činiteľ” kritériá, pri ktorých bude možné v chránenom území zasiahnuť bez vyžadovania súhlasu. Dôsledkom je konkrétny spôsob ochrany konkrétneho územia.

Vysvetlenie je rozsiahlo uvedené v dôvodovej správe, z ktorej je aj zrejmé, že ochranu prírody nie je vhodné nechať na samotnú prírodu. Jednoducho to na tak malých územiach nezvládne, musí jej pomôcť človek. A ten to aj robí. Sme súčasťou prírody už od doby kamennej. Naši predkovia sa naučili žiť s lesom a svoje znalosti systematicky rozvíjali. V čase, keď na strednom Slovensku prekvitalo baníctvo, boli lesy veľmi ohrozené, drevo sa vo veľkom ťažilo na drevené uhlie, ktoré baníctvo široko využívalo. Klince na lodiach Krištofa Kolumba boli z banskobystrickej medi. Veľké územia medzi Kremnicou, Banskou Bystricou a Ružomberkom boli takmer odlesnené. Ale človek si aj v časoch hospodárskej konjunktúry uvedomil ohrozenie lesov a aktívne sa začal učiť, ako ich chrániť. Stačí spomenúť, že tradícia lesníckej školy v Banskej Štiavnici siaha až do roku 1735.  Liberálom však už nestačia sociálne experimenty, sú ochotní zahodiť stáročné znalosti a skúsenosti našich predkov. Na škodu prírody, v mene ochrany ktorej to páchajú.