Športová kariéra bola základom pre mimoriadne trénerské úspechy. Niekdajší hokejový brankár, juniorský reprezentant bývalej Československej socialistickej republiky, bol dvakrát na majstrovstvách Európy (1971, 1972), z ktorých má dve bronzové medaily. “To ma zrejme natiahlo, aby som sa v budúcnosti venoval športu a hokeju. V trénerskej oblasti moje úspechy začínajú bronzovou medailou z roku 1999 v kanadskom Winnipegu s juniormi. Bez tej by som sa asi nedostal ďalej k Á-čku,” uviedol pre TASR Filc.

Prvýkrát prevzal slovenskú seniorskú hokejovú reprezentáciu v roku 1999. Za ďalší úspech považuje neočakávaný strieborný štart reprezentácie pod svojím vedením v Petrohrade v roku 2000. “Nadväzne na to v roku 2002 po nešťastnej olympiáde, ktorú treba tiež spomenúť, lebo to sú tie pády a výšky, tak potom zlato v Göteborgu. A samozrejme možno to, čo sa tak menej vníma pozitívne pre nešťastný záver, zimná olympiáda vo Vancouveri. Napriek tomu, že sme nedosiahli medailu, pri tej kvalite turnaja, ktorý tam bol a pri účasti všetkých tých najlepších hokejistov sveta v tom čase, naše vystúpenie vo Vancouveri vrátane štvrtého miesta považujem tiež za výborný výsledok,” zdôraznil.

Filc sa narodil 19. februára 1953 v Bratislave. V roku 1976 ukončil štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave odbor telesná výchova – angličtina. Po doplnkovom trénerskom štúdiu získal v roku 1981 aj diplom trénera ľadového hokeja. Od 11 rokov začínal v mládežníckych kategóriách Slovana Bratislava. V tom čase ako juniorský reprezentant ČSSR získal v rokoch 1971 a 1972 bronzové medaily na majstrovstvách Európy juniorov.

Počas štúdia odmietol nastúpiť na základnú vojenskú službu v Dukle Jihlava. Po zániku B-tímu Slovana prestúpil do bratislavskej BEZ-ky. Po skončení školy prestúpil do vtedajšieho klubu Plastika Nitra, kde chytal 10 rokov s ročnou prestávkou pôsobenia v PS Poprad počas základnej vojenskej služby. Aktívnu športovú kariéru ukončil pre pracovné povinnosti vo veku 31 rokov.

Pre Filca boli vzormi ľudia, ktorí vstupovali do jeho diania v tých mladších kategóriách. “Vytvárali prostredie, v ktorom sme ako naša generácia zahoreli túžbou hrať hokej. Neskôr to bol určite Karol Fako príkladom aj osobného života, Július Černický, ktorý ma viedol v Nitre. Pavol Siroťák ako kolega v práci na Slovenskom zväze ľadového hokeja (SZĽH) ma nasmeroval do vnímania dôležitosti koncepčnej metodickej práce. Potom Ján Starší ako môj učiteľ a pedagóg na fakulte telesnej výchovy, neskôr aj kolega. Mali výrazný vplyv na to, čo som sa všetko v trénerskej oblasti snažil dosiahnuť,” priblížil Filc.

Na trénerskú striedačku sa postavil v roku 1978 ako tréner mládeže v Plastike Nitra. Od roku 1981 pôsobil ako vedúci tréner tréningového strediska nitrianskej mládeže. Do Slovana sa vrátil v roku 1986, kde tri roky bol asistentom hlavného trénera. V rokoch 1989-1990 už zastával funkciu prvého trénera. Pôsobil aj na poste hlavného trénera rakúskeho Stadlau. V roku 1998 sa postavil za trénerské a manažérske kormidlo slovenskej reprezentačnej 20-tky a od júna 1999 bol trénerom reprezentačného “áčka”. Následne na dve funkčné obdobia sa stal členom výkonného výboru SZĽH. K reprezentačnému “áčku” sa na krátky čas vrátil na Svetový pohár v roku 2004.

“Veľmi mi pomohol v názoroch Jaroslav Jiřík, ktorý ma trénoval v Nitre a s ktorým sme boli aj kolegovia, lebo ja som tam potom trénoval mládež. To boli ľudia v trénerskej oblasti. Priamo v športovej to bol určite najmä Vladimír Dzurilla, ktorý bol vynikajúci človek a mal som s ním príležitosť veľa komunikovať. Jednak počas rôznych akcií, výcvikových táborov a podobne, na ktorých sme sa spolu zúčastňovali. Hlavne v tom období, keď som pomaličky už poškuľoval po trénerskej dráhe,” povedal Filc.

Filcove skúsenosti využila aj Medzinárodná hokejová federácia (IIHF), kde pôsobil v trénerskej komisii od roku 2003. V decembri 2004 zakladal Slovenskú úniu športu a istý čas bol jej predsedom. Kormidlo slovenského reprezentačného A-tímu opäť prevzal v roku 2008. Filc národný tím druhýkrát opustil v roku 2010.

Mladej slovenskej hokejovej generácii pôsobiacej v NHL by odkázal, aby si vždy spomenuli, že čo všetko urobili pre to, aby sa dostali tam, kde dnes sú. “Aby si uvedomili, že sú stále ešte na začiatku cesty. Najviac im pomôže, keď si budú pekne-krásne sledovať to, aby nohami zostali na zemi. Aby svoj talent, ktorý bez sporu bol príčinou, že sa dostali tam kde sú, ďalej rozvíjali takouto poctivou prácou a aj poctivým prístupom k ľuďom okolo. Či sú to spoluhráči, tréneri, protihráči. A aby aj ľudskú stránku brali ako veľmi dôležitú súčasť svojej výbavy.

Pretože veľkí ľudia, veľkí športovci naozaj dokazujú, že hrajú alebo robia šport na vysokej úrovni. Ale hlavne sa vedia v prostredí správať tak, že sú príkladom pre ďalšie generácie,” dodal pre TASR Filc.

Nositeľ Radu Ľudovíta Štúra II. triedy či Kríža prezidenta SR I. triedy Filc je ženatý. S manželkou Janou má dcéru Evu, bývalú reprezentantku v modernej gymnastike a syna Róberta, bývalého hokejového brankára. Ako dedko sa teší zo štyroch vnúčat.