Európska komisia: Výdavky na školstvo sú nízke, výsledky v oblasti vzdelávania nedostatočné

Bratislava 28. februára 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

V oblasti vzdelávania a odbornej prípravy dochádza k reformám, no problematická je naďalej ich nevyhovujúca kvalita a nedostatočná inkluzívnosť. Výdavky na vzdelávanie v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) v posledných rokoch klesajú a výsledky vzdelávania sa zhoršili. Napriek zvyšovaniu platov učiteľov nie sú úrovne platov stále dostatočne atraktívne na to, aby prilákali dostatok primerane kvalifikovaných potenciálnych učiteľov. Vyplýva to zo správy Európskej komisie, ktorá hodnotí pokrok Slovenska pri reformách

Ako sa ďalej v dokumente uvádza, problematické je naďalej začlenenie Rómov do vzdelávania. Komisia si všíma, že sa prijali nové opatrenia na podnietenie účasti detí na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve. Reformy zamerané na skvalitňovanie vysokoškolského vzdelávania by mohli Slovensku pomôcť pri zlepšovaní jeho ľudského kapitálu. Reformy odborného vzdelávania a prípravy napomáhajú pri dosahovaní súladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami.

„Priemerné vzdelávacie výsledky na stredoškolskej úrovni, nedostatočná relevantnosť vzdelania pre trh práce a pokrivkávajúca atraktívnosť univerzít v medzinárodnom meradle spôsobili, že reformy vzdelávania a lepšie financovanie tejto oblasti sa stali kľúčovou politickou prioritou. Hmatateľné výsledky reforiem však možno pozorovať iba v oblasti odborného vzdelávania a prípravy,“ konštatuje správa s tým, že hoci sa zdvihli platy učiteľov, nestačí to na to, aby sa zatraktívnila učiteľská profesia. Učitelia okrem nízkych platov trpia aj nedostatkom uznania a nedostatočnými príležitosťami na profesijný rozvoj. „Učitelia vyšších stredných škôl, ktorí pracujú vo verejných inštitúciách, v priemere zarábajú len 64 percent zo mzdy pracovníka s vysokoškolským vzdelaním pracujúceho na plný pracovný čas,“ informuje správa.

Komisia si všíma aj výrazné rozdiely pri výsledkoch v oblasti vzdelávania – regionálne aj sociálno-ekonomické. V rámci testov PISA zaznamenali najhoršie výsledky v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, naopak, žiaci z Bratislavy dopadli najlepšie. „Výsledky žiakov zo znevýhodnených skupín obyvateľstva boli v porovnaní s ich rovesníkmi o polovicu horšie,“ píše sa ďalej v správe. Komisia odporúča, aby čo najviac detí chodilo do škôlok a v prípade rómskych detí, aby neboli segregované a neumiestňovali ich do osobitných škôl len preto, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Takisto upozorňuje na vysokú mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky. „Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky na Slovensku sa zvyšuje: v roku 2017 bola na úrovni 9,1 percenta oproti 4,7 percenta v roku 2010. Regionálne rozdiely sú veľké: od 4,7 percenta na západnom Slovensku po 14,7 percenta na východe Slovenska. Odhaduje sa, že podiel Rómov, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, je 58 percent,“ informuje dokument.

V oblasti vysokého školstva správa hovorí, že počet absolvent sa zvyšuje, avšak pokiaľ ide o kvalitu a efektívnosť tohto vzdelávania, existuje priestor na zlepšenie. V roku 2017 miera vysokoškolského vzdelania predstavovala 34,3 percenta, priemer EÚ bol 39,3 percenta. „Kvalita vyučovania je obmedzená, podobne ako medzinárodný charakter univerzít a ich orientácia na pracovný trh. Okrem toho je podiel absolventov v oblastiach prírodných vied, technológií, inžinierstva a matematiky na úrovni 21 percent pod priemerom EÚ (26 %),“ vysvetľuje správa. Komisia okrem toho správe pripomenula aj snahu vlády zrekonštruovať internáty.

To, že výdavky na školstvo sú nízke sa nepremieta len do nízkych platov pedagógov, ale aj do nedostatočného vybavenia vrátane oblasti digitálnych zručností. „Výdavky na školstvo ako podiel na HDP poklesli zo 4,1 percenta v roku 2014 na 3,8 percenta v roku 2016, pretože verejné výdavky nedokázali udržať tempo so svižným rastom v celkovom hospodárstve. Výdavky na školstvo merané vo vzťahu k celkovému verejnému rozpočtu v roku 2016 dosiahli 9,3 percenta v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 10,2 percenta,“ vysvetľuje Komisia. Tento európsky orgán si všimol aj prijatie národného programu reforiem, ktorého odhadovaný rozpočet je 15 miliárd eur do roku 2027, pričom európske peniaze majú podľa odhadov zohrať vo financovaní významnú úlohu.

V nadchádzajúcich dvoch rokoch majú byť prioritou mzdy učiteľov, a to najmä mladých učiteľov, a zvyšovanie počtu miest v detských škôlkach. Plánujú sa opatrenia na zvýšenie počtu odborného personálu v školách, zníženie administratívnej záťaže a podporu využívania digitálnych technológií. Podľa Komisie treba naďalej podrobne monitorovať, či plánované opatrenia prinášajú očakávané výsledky. Stále však treba uskutočniť dodatočné reformné opatrenia, ktoré budú zahŕňať aj odbornú prípravu učiteľov a kontinuálny profesijný rozvoj.