Europoslanci predložili k TTIP 200 pozmeňovacích návrhov. Parlament odložil rozpravu a hlasovanie

Európa 11. júna 2015 (HSP/Screenshot:Brožúra TTIP)

Shulz z 200 návrhov posunul výboru len 116

Európsky parlament sa nedohodol na spoločnom uznesení. O odporúčaniach pre Komisiu v rámci rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) s USA sa preto nehlasovalo.

V stredu sa poslanci pomerom hlasov 183 (za): 181 (proti): 37 (zdržalo sa hlasovania) rozhodli v súlade s článkom 152 posunúť na neskôr aj rozpravu k TTIP.

Počas prípravy spoločného uznesenia zaslali europoslanci k správe poslanca Bernda Langeho (S&D, DE) viac ako 200 pozmeňovacích návrhov. Zároveň boli predložené aj žiadosti o hlasovanie po častiach. Vzhľadom na počet návrhov panujú v europarlamente rozdielne názory na to, čo v skutočnosti TTIP Európe prinesie.

Predseda Europarlamentu Martin Shulz rozhodnutie odložiť hlasovanie na neskôr zdôvodnil nasledovne: „Rozhodol som odložiť hlasovanie a dať Výboru pre medzinárodný obchod viac času pouvažovať nad nevyriešenými otázkami a znížiť počet pozmeňovacích návrhov,“ zverejnil portál Euractiv.sk.

Schulz sa následne podľa informácií portálu Europskyparlament.sk rozhodol Výboru pre medzinárodný obchod poslať na posúdenie len 116 návrhov. Výbor sa najbližšie stretne v dňoch 15. – 16. júna v Bruseli.

Odloženie hlasovania je podľa írskeho europoslanca Seana Kellyho odpoveďou na obrovský tlak občianskej spoločnosti. Kelly tiež pripomenul, že petíciu proti TTIP podpísalo už 2 milióny Európanov (viac TU).

Avšak dve najväčšie frakcie, Európska ľudová strana a strana Socialistov a Demokratov, však tvrdia, že hlasovať sa bude ešte počas letného plenárneho zasadnutia.

Sporné body TTIP

Podľa portálu Euraactiv.sk je najviac kritizovaným kontroverzný mechanizmus na riešenie sporov medzi investorom a štátom (ISDS). Oponenti sa obávajú, že nadnárodné spoločnosti budú žalovať členské štáty a v mene voľného obchodu ovplyvňovať regulačné právomoci a európsku legislatívu.

Európska komisia preto nedávno navrhla reformu ISDS mechanizmu a vytvorenie stáleho arbitrážneho súdu. Ako však menovaný portál podotýka Washington dal jasne najavo, že sa arbitráži nevzdá.

Eduard Chmelár vysvetlil doložku ISDS nasledovne: arbitrážna komisia by bola nadradená európskym súdom. Ak by sa korporácia cítila poškodená tým, že by musela dodržiavať napríklad nejaké ekologické normy, mohla by žalovať krajinu za ušli zisk, práve u tejto nimi vytvorenej arbitrážnej komisie, ktorej rozhodnutie by bolo nad všetkými európskymi sudmi.

Obavy zo súkromných arbitrážnych súdov medzi europoslancami priznala aj Monika Smolková  (Smer-SD), ktorá dodala, že v radoch európskych socialistov panujú aj veľké obavy z geneticky modifikovaných potravín.

Jej stranícky kolega Vladimíť Maňka si však myslí, že dohoda bude prospešná pre obe strany. Tvrdí, že TTIP povedie k vytvoreniu približne jedného milióna nových pracovných miest v EÚ, na Slovensku odhadom asi 20.000 a je predpoklad na nový obchodný obrat medzi EÚ a USA vo výške 120 miliárd eur.

“Takáto dohoda medzi EÚ a USA je správna. Odstraňuje bariéry a pomáha obchodu, v zásade som za,“ zverejnil portál Teraz.sk vyjadrenie Richarda Sulíka.

Napriek pozitívnemu postoju slovenských europoslancov voči TTIP rozkol medzi europoslancami panuje aj v otázke znižovania štandardov ochrany životného prostredia a pracovníkov na „americkú úroveň.“  Podľa portálu Euractiv.sk je zaujímavosťou, že práve obavy zo znižovania ochrany pracujúcich Američanov bol dôvod, prečo Kongres nedávno neudelil americkému prezidentovi Barackovi Obamovi politický mandát na urýchlenie rokovaní.