EÚ dochádzajú peniaze a nikto nie je ochotný zaplatiť účet

Počas minulého týždňa sa rozpútali ostré spory o niektoré menšie rozpočtové škrty, zatiaľ čo Európska komisia sa snaží získať podporu pre dodatočných 86 miliárd eur vo svojom rozpočte. V skutočnosti EÚ začínajú dochádzať peniaze iných ľudí – a veľmi skoro sa to bolestne prejaví.

Existoval Fond na obnovu po koronavírusovej nákaze v hodnote viac ako 750 miliárd EUR, ktorý mal členským štátom pomôcť spamätať sa z pandémie. Existuje zákon o čipoch a zelená priemyselná stratégia, ktorá má pravdepodobne zodpovedať obrovským dotáciám prezidenta Joea Bidena na alternatívne energie v Spojených štátoch, ako aj opätovne získať kontrolu nad dodávateľskými reťazcami v oblasti špičkových technológií, od ktorých závisí priemysel.

K jej cti slúži, že posiela značné sumy peňazí na pomoc Ukrajine v boji proti ruskej agresii, ako aj, čo je o niečo menej záslužné, že valorizuje platy všetkých svojich úradníkov podľa vysokej belgickej inflácie (12,5 percenta na jej vrchole začiatkom tohto roka). Dokonca vydala dlhopisy v hodnote stoviek miliárd. Výrazne sa zvýšil jej rozsah, právomoci a výdavky.

Tu je však problém. Účty konečne začínajú byť splatné. Tento týždeň Európsky parlament kritizoval niektoré veľmi mierne škrty vo výdavkovom programe na rok 2024, ktoré ho znížili zo 189 na 187 miliárd EUR. Skutočná bitka sa však zvádza o fiškálne plány na nasledujúce štyri roky.

V júni Komisia predstavila plány na zvýšenie rozpočtu na roky 2021 – 2027 o 66 miliárd EUR, ako aj ďalších 20 miliárd EUR na pomoc Ukrajine. Komisia dúfa, že sa na tom dohodne do konca roka.

Napriek tomu sa zdá, že nikto z 27 členov nie je veľmi ochotný zaplatiť ďalšie peniaze. Nie je ťažké pochopiť prečo. Po prvé, nie je to tak, že by sa peniaze vynakladali veľmi užitočne.

Všetky veľké krajiny sú samy v ťažkej finančnej situácii. Francúzsku bol nedávno znížený úverový rating a snaží sa vyrovnať svoj rozpočet. Nemecku sa darí horšie ako ktorejkoľvek inej ekonomike v zóne a práve znížilo dane z príjmu právnických osôb o 32 miliárd eur, aby stimulovalo rast, zatiaľ čo Taliansko sa vrátilo k stagnácii, ktorá je charakteristická pre jeho hospodárstvo od roku 1999, keď vymenilo líru za euro.

To bude veľmi ťažké napraviť. EÚ sa už pokúsila emitovať vlastný dlh, a hoci investori s radosťou kupovali jednorazové dlhopisy v domnienke, že Nemecko a Francúzsko nechcú dovoliť, aby EÚ skrachovala, bude ťažké získať ďalšie.

Spojené kráľovstvo, aj keď si to zarytí zástancovia zotrvania v EÚ nechcú pripustiť, je z celej tejto šlamastiky dobre vyvedené.

EÚ sa už desaťročia plaví na „peniazoch iných ľudí“. Ale s rastúcimi výdavkami a s pokusmi o ďalšie rozširovanie svojej moci a vplyvu začína Bruselu dochádzať.