EÚ a spoločnosť Pfizer opätovne prerokovali kontroverznú zmluvu o vakcínach. Na čom sa dohodli?

Európska komisia a americký farmaceutický gigant Pfizer opätovne prerokovali rozsiahlu zmluvu na dávky vakcíny COVID-19, ktorú EÚ uzavrela na vrchole pandémie.

Komisia oznámila, že obe strany sa dohodli, že spoločnosť Pfizer rozloží dodávky na nasledujúce štyri roky až do roku 2027 a zníži celkové množstvo dávok zo 450 miliónov, ktoré mali byť dodané tento rok. Komisia však vo svojom oznámení nezverejnila novú celkovú sumu. Keď sa POLITICO opýtal na revidovaný počet dodávok, hovorca Komisie pre zdravotníctvo Stefan de Keersmaecker odkázal POLITICO na odpoveď členských štátov EÚ.

“Vakcinačné stratégie alebo vakcinačné programy navrhujú a realizujú členské štáty,” povedal de Keersmaecker.

Komisia už predtým získala od spoločnosti Pfizer niekoľko ústupkov, ktoré však vždy nesmerovali k zníženiu dávok.

Finančné podmienky dohody tiež nie sú zverejnené, ale Komisia uviedla, že blok si ponechal možnosť odkúpiť zvyšok pôvodných 450 miliónov dávok a že za túto možnosť zaplatí navyše – čo ministri predtým kritizovali ako “storno poplatok”. V praxi to znamená zvýšenie ceny za jednu dávku, hoci celková cena by bola nižšia.

Rokovania sa ťahali viac ako rok a boli poznačené ostrosťou – prinajmenšom zo strany skupiny krajín strednej a východnej Európy, ktoré ostro protestovali proti podmienkam zmluvy, ktorú uzavreli.

Predmetná zmluva bola podpísaná v máji 2021 a pôvodne sa týkala 900 miliónov dávok vakcíny, ktorá bola vyvinutá spoločne s nemeckou spoločnosťou BioNTech, s možnosťou uplatnenia opcie na ďalších 900 miliónov dávok. Nakoniec blok zazmluvnil celkovo 1,1 miliardy dávok vakcíny mRNA – podľa cien vakcín, ktoré uviedol denník Financial Times, v hodnote 21,5 miliardy eur.

V roku 2023 sa malo dodať 450 miliónov dávok, hoci dodávky boli počas rokovaní pozastavené. Už v apríli minulého roka Poľsko oznámilo, že neprijíma ďalšie dodávky vakcín, pričom sa sťažovalo na nadmerné zásoby.

Celkovo deväť ďalších krajín z regiónu sa pridalo k Poľsku a lobovalo za opätovné prerokovanie, pričom sa sťažovali, že uviazli pri nákupe dávok, ktoré už nepotrebujú, v čase hospodárskych ťažkostí spôsobených energetickým šokom a v čase, keď musia vynakladať peniaze na starostlivosť o utečencov z ruskej invázie na Ukrajinu. Skupina krajín, ktoré chcú opätovne rokovať o zmluve, má tiež nižšiu mieru zaočkovanosti ako ich západoeurópske náprotivky.

Poľsko pristúpilo k nezvyčajnému kroku a zaslalo akcionárom spoločnosti Pfizer list, v ktorom uviedlo dôvody, prečo chce opätovne prerokovať dohodu, a snažilo sa tak vyvinúť tlak na amerického výrobcu liekov.

Pozornosť sa sústredila aj na osobnú úlohu predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej pri zabezpečovaní pôvodnej zmluvy. Podľa denníka New York Times šéfka exekutívy EÚ výnimočne rokovala priamo so šéfom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom prostredníctvom textových správ. Obsah správ však bol zahalený rúškom tajomstva, pričom Komisia odmietla dokonca potvrdiť ich existenciu.

Dlhodobé rokovania vyvolávajú otázku, prečo sa uzavrela taká veľká zmluva s dodávkami tak ďaleko v budúcnosti – v rokoch 2022 a 2023 – keď sa mohli zmeniť podmienky pandémie, bez doložky o vyjednávaní o znížení dávok.