Môj profil 
Predplatné
Všetci kresťania Mosulu ušli, aj asi 150 000 kresťanov Ninivskej roviny. Žijú ako utečenci v Erbile, hlavnom meste kurdského regiónu v Iraku, v Libanone, v Turecku, v Jordánsku. „Mnohí čakajú na vízum, aby mohli emigrovať, väčšina chce do Austrálie. Ale na vízum treba často čakať aj dva roky,“ hovorí arcibiskup Nona.
Nona sám je vyhnanec: bol arcibiskupom Mosulu – ako nástupca islamistami zavraždeného Paulosa Faraja Rahhoa – od konca r. 2009 až po dobytie mesta militantmi IS v lete 2014.
Pre kresťanov však mizne každá nádej na návrat, ako hovorí:
„Prví, ktorí u našich ľudí rabovali a kradli boli totiž naši islamskí susedia. Preto tam už niet nijakej dôvery.“ Arcibiskup povedal, že pozná kresťanov, ktorí žili 40 rokov tesne vedľa islamských susedov. Ale v r. 2014 ich práve títo susedia vyhodili a vyrabovali. Ako možno očakávať, že „sa naši ľudia vrátia, aby žili v takom neistom prostredí?“
Už nijaká úcta k tomu „inému“
Veľký faktorom neistoty sú aj rozpory medzi kurdskými, sunitskými a šiitskými politikmi v Iraku, ako zdôraznil Nona. Aj keď Irak oficiálne zostáva jednotným štátom, od invázie 2003 je napriek tomu hlboko roztrieštený. Všetky formy spolunažívania a úcty k tomu „inému“ ako sa zdá, zmizli.
Pre arcibiskupa Nonu je jasné, že islamistom ide aj v Mezopotámii o „genocídu neveriacich“. Teroristi majú záujem na tom, aby zničili nielen fyzickú prítomnosť kresťanov, ale aj „ich minulosť a ich budúcnosť“.
Dialóg s moslimami je vlastne možný iba preto, že je veľa „priateľsky zmýšľajúcich moslimov“, ako povedal arcibiskup. Musí vždy myslieť na to, že jeho kresťania museli opustiť úplne všetko, aby svoje deti ušetrili od osudu „obrátenia na islam“, ktorý utrpeli toľkí na celom Blízkom Východe, v severnej Afrike a na Balkáne po mnohé stáročia.
Ako potešujúce označil arcibiskup solidaritu Katolíckej cirkvi, najmä v Európe a Oceánii. Táto solidarita chaldejským katolíkom ukázala, že existuje „silná Katolícka cirkev“, ktorá dokáže odolávať útokom.
Otázke, či pápež František niekedy príde do Iraku sa Nona vyhol a informoval, že patriarcha Mar Louis Raphael Sako pri návšteve v Gruzínsku 30. septembra ako prvý pápež vstúpi do chaldejského Kostola sv. Šimona Bar Sabbasa.
Už od doby cárov existuje v Zakaukazsku – najmä v Tiflise – silná komunita mezopotámskych kresťanov Chaldejskej katolíckej alebo Apoštolskej cirkvi Východu. Predkovia týchto kresťanov hľadali v Ruskej ríši útočisko pred neustálym prenasledovaním. Kostol sv. Šimona Bar Sabbasa v Tiflise je zasvätený v r. 344 zabitému mučeníkovi – druhému katolikosovi (pápežovi) zo Seleukie-Ktesiphonu.
.jpg)
