Dve lahôdky v jednej knihe, alebo knižná novinka Vlada Bálinta

Košice 4. januára 2017 (HSP/Foto:vydavatelstvo-bioba.webnode.sk)

Už počas navštevovania základnej školy sa žiaci majú možnosť oboznámiť s faktom, že divadelnú hru si môžu vychutnať nielen na javisku, ale i v knižnej podobe. V rámci tzv. povinného čítania sa takto stretnú so Shakespearom, Molièrom, ale i Tajovským či Bukovčanom.

Najčastejším javom bolo vydávanie divadelných hier v knižnej podobe až po ich uvedení na javisku a patričných ohlasoch. No novodobý trend bezostyšne zaviedol opak a treba povedať, že s veľkým úspechom. Veď napokon fantázia, ako jedno zo základných kolies v čitateľskom súkolesí, pri vnímaní scenára z papiera pracuje naplno rovnako ako pri čítaní románu, novely či poviedok, ak nie ešte viac.

Podobne je to s knižnou novinkou košického vydavateľstva BioBa. Ten, kto vie oceniť zhustenie širokej literárnej výpovede do lákavej esencie v podobe divadelného scenára, si pri čítaní 2 hier z pera Vlada Bálinta príde určite na svoje. V brožovanej väzbe s tajuplnou obálkou sú ukryté dva poklady nášho slovenského dramatika, ktorý formu drámy pozná dôverne i z druhej strany – ako činoherec, ba dokonca i zo strany tretej – ako režisér. Čaká nás teda bezpochyby interesantný zážitok!

Prvá z dvojice hier Blázon a Kráľ má podtitul absurdná tragikomédia. Prvoplánovým škatuľkovačom by sa azda mohlo zdať, že V. Bálint je akýmsi novodobým pokračovateľom tradície absurdného divadla. Aký to obrovský omyl! Absurdnosť či absurditu chápe V. Bálint nie priamočiaro, jeho texty nevedú od nikam po nikam, postavy nekonajú bezo zmyslu a ich dialógy nie sú pseudointelektuálne. Absurdnosť v Bálintovom scenári sa týka čím ďalej, tým viac aktuálneho zvolania „Cisár je nahý!“ a následného vedomého ignorovania tejto skutočnosti stádovitou väčšinou (1. obraz, súťaž v preskakovaní vlastného tieňa). Dialógy medzi kráľom a ministrom sú pôsobivo silnou kritikou vedenia spoločnosti a vykonávateľov jej vôle, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani J. Swift, ktorý však, ako vieme, použil metafory iné a v inom type textu. Druhá dvojica postáv v Bláznovi a Kráľovi Realista a Idealista, spočiatku účastníci súťaže, neskôr rivali na poli lásky a konkurenti v pretvárke, sú na prvý pohľad odlišnými prototypmi, no ako sa dej vyvíja, zisťujeme, že spomínaný prvý pohľad môže, a väčšinou to tak i je, miasť. Určite prekvapí, že Blázon z názvu hry sa v diele priamo nevyskytuje, nehovorí, hoci občas koná, no jeho osoba je kľúčová a umne zakomponovaná do vývoja príbehu, osoba, ktorá zdanlivo za všetko môže a je zo všetkého obvinená, no až v záverečnej katarzii zistíme, ako to vlastne celé bolo a je.

Nápadité zvraty, temer detektívna zápletka, množstvo vtipných momentov, vzrušujúci spád a prekvapivý záver so silnou myšlienkou, to sú ingrediencie, ktoré robia z Blázna a Kráľa pútavé a zmysluplné čítanie. Rovnako skvelú predlohu pre divadelné predstavenie komorného charakteru, čo do počtu postáv a scény, no svetového formátu, čo do odkazu.

Za Bláznom a Kráľom nasleduje konverzačná dráma Miesto pri stole, ktorá je lákavou hereckou príležitosťou pre zrelého muža a mladú ženu. Na priestore ôsmich obrazov sledujeme stretnutie, poznávanie sa a vývoj ústrednej dvojice prostredníctvom zručne komponovaných dialógov. Ona postupne chápe, koľko ilúzií pokladala za skutočnosť, On je rád, že rovnako cítia, hoci často len On dokáže slovne zachytiť podstatu lásky, života, bytia. Každý z nich sa tvorivo vyjadruje sebe vlastným spôsobom vychádzajúcim z tých najvnútornejších potrieb – Ona maľbou, On slovom. O vtipné state ako i objavné monológy a dialógy nie je v texte núdza. Scenár oplýva špecifickou snovou poetikou charakteristickou aj pre iné (prozaické či básnické) diela Vlada Bálinta. Poetikou vľúdnou, ľudskou, ktorá sa nehrá, jednoducho je, prýšti z každej stránky textu a oblažuje oči i srdce. Konverzácia dvoch hlavných hrdinov Miesta pri stole, dvoch bytostí – spriaznených duší ústi do záveru, v ktorom má citlivý čitateľ možnosť dôjsť k podobným objavom vo svojom vlastnom živote a otvoriť sa v bdelom stave oslobodzujúcemu a zmysluplnému sneniu.

Po prečítaní tejto najnovšej knihy V. Bálinta ostáva príjemný povznášajúci pocit doplnený o poznatky, ktoré mnohí tušíme i vieme, no nie vždy aplikujeme v praxi. O ich dôležitosti však autor vôbec nepochybuje a v tentokrát zvolenej forme drámy ich láskavo ponúka čitateľom i divadelným priaznivcom.