Bratislava 27. júla 2020 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Poslanec Národnej rady, bývalý futbalový reprezentant, najlepší strelec federálnej futbalovej ligy a úspešný tréner slovenského národného mužstva hovorí o pomeroch v parlamente a v celej spoločnosti
Hlavné správy: Čo nové prišlo do parlamentu s novou koalíciou? Čo hovoríte napríklad na kauzu s premiérovou diplomovkou?
Galis: Ak mám byť naozaj veľmi úprimný, to, že odpisovali, ma až tak netrápi – aj ja som kedysi chodil do školy a viem ako to bolo. Ale spomeňte si, čo robili títo ľudia, keď bol odvolávaný Andrej Danko – bolo to násilné, drzé, arogantné. Keď vedeli, že aj oni to tak robili, tak by naozaj mali mať v sebe trošku slušnosti a byť aspoň ticho, a nie sa ešte rozkrikovať.
Toto je naozaj niečo, čo sa mi nepáči: u druhých je všetko zlé, falošné, podvodné, ale keď ide o nich samých, tak vtedy je všetko v poriadku. To je predsa elementárny základ slušnosti, mať na rovnakú vec rovnaký meter. A pritom v ich prípade nejde iba o jednotlivca, ale tých káuz je viac, dokonca vrátane ministra školstva… Mám z toho zmiešané pocity.
Hlavné správy: Premiér Matovič tvrdí, že on ani netušil, že jeho diplomovka je plagiát. Myslíte si, že tentoraz hovorí pravdu?
Galis: V tomto parlamente sa tak klame, že ten raz celý zhorí. Keď má človek také postavenie ako predseda vlády, tak by mal rátať s tým, že médiá budú voči nemu trochu inak postupovať. Ja sa pamätám, keď som ešte za federálnej ligy trénoval Slovan, ako po mne išli českí novinári. Tí mi riadne nakladali – to bola vysoká škola múzických umení. A to som pritom mal výsledky. A tu, ak chceme, aby ľudia verili politike, ak chceme, aby sa Slovensko dostalo kamsi vyššie, tak nie som presvedčený o tom, že toto je tá správna cesta, čo on predvádza.
Národ je celý rozhádaný, každý na niekoho nadáva, vidím to aj v našej obci na Orave. Nie je to také, ako to bolo kedysi, že sme sa tešili, keď sme sa stretli. Dnes sa každý uzatvára sám do seba a myslím, že politika má veľký podiel na tom, že sa národ správa tak, ako sa správa. To je môj osobný názor.
Hlavné správy: V čom je podľa vás dnes spoločenské ovzdušie iné ako pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi?
Galis: Ako športovec to môžem ilustrovať na príklade športu. V Slovane som zažil časy, keď chodilo na futbal 40 tisíc ľudí a držali sme všetci spolu. A potom sme išli na námestie, boli sme ako veľká rodina. A keď hráči išli na ihrisko a videli tých ľudí, tak cítili, že fanúšik bol tým dvanástym aj trinástym hráčom. Bolo tam sebavedomie, energia, pocit spolupatričnosti – teraz človek pomaly ani nevie, či vôbec ešte bude nejaké nabudúce. Najviac mi je ľúto mladej generácie, ktorá nikdy nezažije to, čo sme zažívali my.
Hlavné správy: Bude ešte niekedy chodiť na futbal 40 tisíc divákov?
Galis: To by mi vôbec nevadilo, že nechodí štyridsaťtisíc ľudí. Pokojne ich môže byť len desaťtisíc, ale nech je tam to srdce, citový vzťah ku klubu, k divákovi, úcta… o tom by sa dalo dlho rozprávať.
Hlavné správy: Niekedy sa zdá, že teraz je to do veľkej miery už iba o peniazoch…
Galis: To ste povedali vy. Ale ja si myslím to isté.
Ivan Lehotský
11.1°C
Pondelok 
11.1°C
Sobota 
9.4°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
