Môj profil 
Predplatné
Prečo sa vládca Ríše chce stretnúť s pomaly už dosluhujúcim ľavicovým premiérom marginálnej (takmer) balkánskej „tejtokrajinky“, s predsedom rozheganej koaličnej vlády, ktorá už viacmenej iba kúri a svieti? Veď o necelý rok sa črtá na obzore krásna pravicová koalícia, ktorá mu s nadšením splní, čo mu uvidí na očiach…
Vládcovi poradcovia zrejme usúdili, že na špinavú prácu vlastne môže dobre poslúžiť aj tento murín, ktorému cestu do opozície spríjemní výslužka v podobe nejakých tých selfíčok a nejakej nenápadnej trafiky pre pána sponzora. Pre Ríšu to bude bezpečnejšie riešenie, než riskovať, či vo voľbách náhodou nevystrelí nejaká motyka, alebo že si nové, pravicové panstvo, hneď skraja pošpiní svoje elegantné nové progresívno-anjelské saká trusom z mierových holubíc, ktoré nám sem majú priletieť.
Pravda, je tu nepríjemná komplikácia: SNS stále trvá na požiadavke, že v zmluve nesmie byť ani slovo o prítomnosti amerických vojakov na Slovensku. SNS, balansujúca na päťpercentnom okraji priepasti, je si veľmi dobre vedomá, že zrada v tejto veci by ju definitívne odstrelila do najhlbšieho mimoparlamentného pekla. Čo s tým? Ako to urobiť, aby sa aj vlk nažral, aj ovca ostala celá? Aby tu tí Američania aj boli, ale pre ľudí vlastne neboli? Uvidíme, koľko kreativity páni Trump a Pellegrini prejavia.
„Počas rokovania tému vojenskej zmluvy neuzavrieme,“ nezabudol v predstihu zdôrazniť Pellegrini, aby uchlácholil občanov. Aj ostatní slniečkari vedia koľká bije, a preto usilovne produkujú hustú hmlu: „Tá vojenská zmluva, to je technická záležitosť, o ktorej sa nenazdávam, že by mala byť na rokovacom stole na takej vysokej úrovni. Spojené štáty majú podpísané podobné zmluvy s mnohými krajinami. Viem si len čisto teoreticky predstaviť, že by sa Trump a Pellegrini dotkli tejto témy, keďže Slovensko sa trochu zaseklo s finalizáciou dohody,“ hovorí niekdajší veľvyslanec SR vo Washingtone Rastislav Káčer.
„Slovensko sa trochu zaseklo s finalizáciou dohody…“ Áno, práve takto to oni vidia: Slovensko si dovolilo sa trochu zaseknúť, ale nepochybne sa veľmi rýchlo odsekne, lebo veď čo by si pomysleli vo svete a v Európe. Nabudúce by tam už nemuseli pána premiéra ani pozvať – a získať pozvanie do Bieleho domu je také ťažké, sťažuje sa Káčer. A tvrdí: „Nemyslím si, že Američania sa snažia dosiahnuť podobné dohody používaním nátlaku. Je to dohoda, ktorá má byť vzájomne výhodná. Nepochybujem o tom, že výhodná nakoniec pre Slovensko bude. Vôbec si nepripúšťam, že by USA nejako tlačili na našu krajinu, aby dosiahli to, čo si predstavujú.“
Kdežeby Američania na niekoho tlačili! Veď to nebude žiadny nátlak, iba úsmevy. „Partneri posúdia celé spektrum otázok s dôrazom na ekonomickú a obrannú spoluprácu,“ povedala pre TASR premiérova hovorkyňa. Ako znie toto isté posolstvo preložené do bežnej slovenskej reči? Americký prezident plebejca najskôr poučí, ako je pre Slovensko dôležité, aby sme Ríši platili čoraz väčšie výpalné na obranu, a potom s úsmevom naznačí, že je v slovenskom záujme, aby slovenské letiská boli pripravené pre potreby Američanov v rozsahu, ktorý je „nevyhnutný“. A slovenský podriadený s úsmevom naznačí, že pochopil. Možno ešte predtým sa pokúsi zakoktať čosi o tom, že situácia nie je jednoduchá, aby bol za hrdinu. A bude po vizite.
Ivan Lehotský
.jpg)
.jpg)
