Európska únia cez svoje programy podporuje na Slovensku stovky mimovládnych organizácií. Ich rozpočet je pritom ďaleko od predstavy, že ide o drobné granty pre malé projekty. Celkovo je už dnes zazmluvnených takmer 50 miliónov eur, pričom odsúhlasená suma prebiehajúcich a budúcich projektov presahuje 431 miliónov eur.

Problém na Európskej úrovni skúmal portál Maddiner, odkiaľ sme analýzu prevzali a rozšírili v komentári pre Hlavné správy.

Pri analýze slovenského objemu sme využili pôvodnú transparentnú databázu frakcie Patrioti pre Európu, ktorá ako jediná zverejnila zoznam projektov financovaných EÚ v rokoch 2019-2023. Tento zoznam je možné filtrovať podľa krajín a dokonca exportovať na ďalšiu analýzu do Excelu – čo je v ostrom kontraste s naším Centrálnym registrom zmlúv (CRZ), ktorý neumožňuje ani len základný export filtrovaných údajov.

Takýto objem peňazí mení tvár občianskeho sektora – niektoré organizácie sa stávajú veľkými príjemcami s rozpočtami porovnateľnými s menšími ministerstvami. Často sa pritom nejedná len o podporu užitočných aktivít v oblasti vedy, výskumu či životného prostredia, ale aj o granty, ktoré nesú výrazný ideologický náboj: boj proti islamofóbii, rodovo podmienenému násiliu, alebo projekty zamerané na potláčanie euroskepticizmu.

Otázka preto znie: aké priority vlastne Brusel cez tieto peniaze na Slovensku podporuje a aký to má vplyv na našu spoločnosť?

Výskum a inovácie – čierna skrinka eurofondov

Najväčším programom, pokiaľ ide o celkový objem peňazí, je výskum a vývoj. So slovenskými mimovládkami je už dnes zazmluvnených vyše 6,6 milióna eur, no čo je ešte dôležitejšie, odsúhlasená suma presahuje 190 miliónov eur. To znamená, že len v tejto jednej oblasti čakajú na podpis zmlúv ďalšie projekty v hodnote porovnateľnej s ročným rozpočtom menšieho ministerstva.

Environmentálny výskum a vývoj

Mimoriadne silné zastúpenie má oblasť environmentálneho výskumu a vývoja. Už teraz je zazmluvnených viac ako 3 milióny eur, pričom odsúhlasených je spolu takmer 75 miliónov eur. Najväčšími príjemcami sú: Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice n. o. – zazmluvnené takmer 920-tisíc eur, odsúhlasených vyše 12,9 milióna eur, Ľudia a voda – zazmluvnené 774-tisíc eur, odsúhlasených viac ako 21,4 milióna eur, ISEM – Inštitút pre medzinárodnú bezpečnosť a krízové riadenie, n. o. – 406-tisíc eur, odsúhlasených 9,8 milióna eur, BROZ – ochranárske združenie – 366-tisíc eur, odsúhlasených 8,3 milióna eur, Národná recyklačná agentúra Slovensko – 335-tisíc eur, odsúhlasených viac ako 12,3 milióna eur.

Tieto čísla ukazujú, že environmentálne projekty majú nielen výraznú podporu Bruselu, ale sú aj jednou z priorít, kde slovenské mimovládky vedia najlepšie siahať na veľké európske zdroje.

Digitalizácia a nové technológie

Druhou silnou oblasťou v rámci výskumu a vývoja je digitalizácia a nové technológie. Tu už bolo zazmluvnených takmer 1,9 milióna eur, pričom odsúhlasené projekty dosahujú hodnotu takmer 72 miliónov eur. Najväčšími hráčmi sú: Slovenské centrum pre výskum umelej inteligencie – Slovak AI – zatiaľ síce len 132-tisíc eur zazmluvnených, ale až 12 miliónov eur odsúhlasených, Národné centrum robotiky – 66-tisíc eur zazmluvnených, 8 miliónov eur odsúhlasených. Energetické centrum Bratislava a Asociácia poskytovateľov energetických služieb – každý po vyše 7,3 milióna eur odsúhlasených, Vidiecky parlament mladých na Slovensku – takmer 5,5 milióna eur odsúhlasených, čo je zaujímavé najmä vzhľadom na deklarovaný dôraz EÚ na zapájanie mládeže.

Významný podiel má aj známe bratislavské think-tanky či mimovládky ako GLOBSEC, ktorý získal projekty v hodnote vyše 2,8 milióna eur.

Otázka efektivity

Výskum a vývoj sú oblasti, kde by sa peniaze EÚ dali využiť skutočne zmysluplne – na podporu vedy, moderných technológií či inovatívnych riešení pre spoločnosť. Otázkou však je, či je rozloženie projektov medzi desiatky mimovládnych organizácií tou najlepšou cestou. Často totiž chýba prepojenie na reálne potreby hospodárstva alebo priemyslu a projekty končia ako administratívne cvičenia s pochybným praktickým dopadom.

Environmentálny program – zelená agenda ako veľký príjemca eurofondov

Ak niekto hľadá program, kde Brusel na Slovensku otvára kohútiky naozaj naplno, tak je to práve environmentálna agenda. Celkový objem schválených projektov presahuje 130,9 milióna eur, pričom už zazmluvnených je viac ako 23,7 milióna eur. Na relatívne malú krajinu, akou je Slovensko, ide o obrovský balík peňazí, ktorý smeruje predovšetkým do rúk známych ekologických mimovládok.

Tri organizácie spolu získali takmer 95 miliónov eur: BROZ – Bratislavské regionálne ochranárske združenie: odsúhlasených 47,2 milióna eur (zazmluvnené zatiaľ 366-tisíc eur), WWF Slovensko: odsúhlasených 31,4 milióna eur, Catch Me If You Can: projekt v hodnote 16,7 milióna eur.

Ďalšími úspešnými príjemcami sú menšie združenia, často zamerané na lokálne projekty. No štruktúra rozdelenia naznačuje, že hlavnú časť balíka ovládajú zopár etablovaných hráčov, ktorí majú prístup k európskym výzvam a vedia pripraviť rozsiahle projektové dokumentácie.

Mnohé projekty sú zamerané na ochranu biodiverzity, revitalizáciu mokradí či obnovu biotopov, iné smerujú do environmentálnej výchovy a osvety. Otázkou zostáva, nakoľko tieto obrovské peniaze prinášajú aj konkrétne zlepšenia pre slovenskú prírodu a spoločnosť.

Nie je tajomstvom, že environmentálne mimovládky sú často aj hlasnými politickými aktérmi – komentujú energetiku, priemyselnú politiku či klimatickú legislatívu. Vďaka takto masívnemu financovaniu majú vplyv porovnateľný s politickými stranami, no bez akejkoľvek priamej zodpovednosti voči voličom. Aj to je jeden z problémov, ktorý vyvoláva otázky o rovnováhe medzi demokratickou kontrolou a finančnou mocou mimovládneho sektora.

Ľudskoprávny program a ideologické granty – agenda namiesto potrieb

Popri environmentálnej oblasti je druhým veľkým príjemcom eurofondov na Slovensku ľudskoprávna agenda. Európska únia do nej odsúhlasila takmer 20 miliónov eur (konkrétne 19,95 mil. €), pričom už 6,28 milióna eur je zazmluvnených. Spolu ide o 48 projektov – a to v krajine, kde ľudskoprávne témy dlhodobo nerezonujú s každodennými problémami občanov, ale slúžia najmä ideologickej debate.

Najväčšiu časť koláča získali známe mimovládne organizácie: PDCS – až 5,7 milióna eur (odsúhlasené), Nadácia otvorenej spoločnosti – 4,5 milióna eur, ďalšími sú Transparency International Slovensko.

Tieto subjekty sú dlhodobo prepojené s medzinárodnými sieťami a ich agenda presahuje rámec Slovenska – často ide o projekty šíriace liberálnu ideológiu a „hodnotovú“ politiku Bruselu.

Špecifickú kategóriu tvoria granty so zreteľným ideologickým presahom. Tie sa dotýkajú tém, ktoré na Slovensku nepredstavujú vážny spoločenský problém, no Brusel ich tlačí ako súčasť svojej politiky: boj proti islamofóbii, antisemitizmu, rodová rovnosť, rodovo podmienené násilie, boj proti euroskepticizmu, či radikalizmu.

Slovensko tak dostáva projekty, ktoré majú minimálnu väzbu na skutočné problémy spoločnosti – či už v oblasti sociálnej politiky, zdravia alebo podpory rodín. Naopak, eurofondy sa využívajú ako nástroj ideologickej prevýchovy a podpory konkrétnych politických naratívov. Rizikom je aj to, že cez takéto projekty si Brusel de facto buduje vlastnú sieť spojencov v mimovládnom sektore, ktorí následne ovplyvňujú verejnú debatu.

Kultúrny program – granty pre vyvolených

Ďalšou významnou oblasťou, kde Brusel prerozdeľuje eurofondy cez mimovládky, je kultúrny program. Na Slovensku bolo odsúhlasených až 13,83 milióna eur, pričom už 1,7 milióna eur je zazmluvnených. Celkovo ide o 28 projektov.

Na rozdiel od environmentálneho či ľudskoprávneho programu, kde dominujú veľké nadnárodné organizácie, v kultúre sa najväčšími príjemcami stali menšie subjekty – avšak so silným prepojením na kultúrnu a ideologickú agendu: CHARACTER – Film Development Association – viac ako 2,37 milióna eur, Malý Berlín – takmer 2,0 milióna eur, Anténa – sieť pre nezávislú kultúru – 1,96 milióna eur, DeafStudio – 1,06 milióna eur, Youth for Equality – 0,98 milióna eur, Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR – takmer 1,0 milióna eur.

Z menších, no viditeľných príjemcov sú tu napríklad Ansámbel nepravidelného divadla, OZ Rómska umelecká agentúra, či Asociácia Divadelná Nitra.

Väčšina pôsobí prevažne v alternatívnom a progresívnom kultúrnom prostredí. Ich činnosť je spojená s prezentáciou hodnotových a politických tém, ktoré presahujú rámec bežnej kultúry a čoraz viac smerujú k ideologickému aktivizmu.

Výber podporených subjektov ukazuje, že EÚ využíva kultúrny priestor na posilňovanie „hodnotového rámca“ – teda podpory liberálnych, globalistických a často aktivistických projektov, ktoré sú v protiklade s tradičným konzervatívnym pohľadom na kultúru. Slovenskí daňovníci tak v konečnom dôsledku financujú kultúrne projekty, ktoré môžu byť v ostrom rozpore s hodnotovým nastavením väčšiny obyvateľstva.

Otázky pre verejnosť a politikov

Z vyššie uvedených čísel je zrejmé, že na Slovensko smerujú cez eurofondy obrovské objemy peňazí, ktoré však často nejdú na riešenie reálnych problémov občanov, ale na podporu ideologických, aktivistických a lobistických projektov. Celkovo bolo mimovládkam na Slovensku odsúhlasených až 431,7 milióna eur, z ktorých je už takmer 50 miliónov zazmluvnených.

Pri detailnejšom pohľade vidíme, že najväčšími príjemcami sú organizácie s dobrými kontaktmi v Bruseli alebo silným ideologickým presahom – od environmentálnych loby, cez ľudskoprávne a rodovo orientované projekty, až po kultúrne centrá progresívneho typu. Slovenské samosprávy, školy či lokálne iniciatívy pritom často nemajú reálny prístup k takýmto zdrojom.

Je správne, že peniaze, ktoré majú pomáhať regionálnemu rozvoju, sú takto odklonené na ideologické projekty?

Prečo Brusel podporuje boj proti „islamofóbii“, keď tá nie je na Slovensku témou. Alebo „euroskepticizmu“, keď slovenská realita prináša úplne iné výzvy – od vymierania regiónov po problémy v školstve a zdravotníctve?

Prečo sa kľúčové rozhodnutia o grantových prioritách dejú mimo verejnej kontroly, bez toho, aby občania Slovenska mali jasný prehľad o prerozdeľovaní?

Je zarážajúce, že slovenský Centrálny register zmlúv (CRZ) ani po viac než desiatich rokoch neumožňuje základné analytické nástroje – ako export filtrovaných údajov do Excelu. Naopak, frakcia Patriotov pre Európu zverejnila svoj zoznam podporovaných organizácií v Bruseli spôsobom, ktorý umožňuje filtrovanie podľa krajín a jednoduchý export pre ďalšie spracovanie. Slovenský občan má teda v Bruseli viac možností ako doma, čo je absurdný paradox.

Ak sa tento trend nezastaví, Slovensko sa môže stať laboratóriom ideologických experimentov Bruselu. Eurofondy sa menia na nástroj politickej prevýchovy a propagandy, nie na podporu skutočných potrieb občanov.

A už asi nikoho neprekvapí ani fakt, že sa mimovládne organizácie urputne bránia akejkoľvek snahe o väčšiu transparentnosť – či už ide o povinnosť zverejňovať pôvod financovania, alebo o sprísnenie kontroly zahraničných zdrojov. Veľké sumy, ktoré do nich prúdia z Bruselu, vysvetľujú, prečo sa téma transparentnosti často zakrýva heslami o „útoku na občiansku spoločnosť“.