Dostál podozrieva Pellegriniho z falšovania poverenia. Tím budúceho prezidenta rázne odpovedá

Dostál podozrieva Pellegriniho z falšovania poverenia. Tím budúceho prezidenta rázne odpovedá

Bratislava 16. apríla 2024  (HSP/Foto:Facebook Petra Pellegriniho)

 

Opozičný poslanec Ondej Dostál (SaS) pochybuje o tom, že Peter Pellegrini poveril vedením Národnej rady SR po svojom zvolení za hlavu štátu poslanca Petra Žigu ešte 6. apríla. Dostál argumentuje tým, že výsledky druhého kola volieb boli známe až 7. apríla a podľa jeho názoru teda mohol Pellegrini dokument podpísať až v pondelok 8. apríla

Na snímke Peter Pellegrini

Peter Pellegrini už skôr vyhlásil, že vedením Národnej rady poveril Petra Žigu práve počas volebného dňa 6. apríla pre prípad, že by vo voľbách uspel. Cieľom bolo zabezpečiť riadne fungovanie parlamentu. Po svojom zvolení za budúceho prezidenta sa následne Pellegrini vzdal funkcie šéfa NR SR a svojho mandátu poslanca.

Reklama

“Dňom 6. apríla 2024 v zmysle ústavy zanikol môj mandát poslanca Národnej rady. Vzhľadom na to, že ako poslanec som bol aj predseda Národnej rady SR, skončilo sa tým dňom aj moje pôsobenie v tejto funkcii,“ vyhlásil Pellegrini v pondelok 8. apríla.

Opozícia však Pellegriniho upodozrieva, že dokument podpísal až neskôr, a teda že mohlo prísť ku antedatovaniu podpisu. S touto konšpiračnou teóriou operuje predovšetkým poslanec SaS Ondrej Dostál. Poslancovi sa zdá čudné, že bývalý predseda parlamentu podpísal dokument už v čase, keď ešte neboli známe výsledky druhého kola prezidentských volieb.

Reklama

Poslanec SaS poukázal na vlastnosti dokumentu s rozhodnutím Petra Pellegriniho, ktorý bol zverejnený na stránke Národnej rady 8. apríla. “Z vlastností zverejneného dokumentu vyplýva, že bol vytvorený až v pondelok 8. apríla 2024, nie v sobotu 6. apríla 2024. Ako mohol Peter Pellegrini v sobotu 6. apríla 2024 podpísať rozhodnutie, ktoré bolo napísané až v pondelok 8. apríla?“ Uviedol Dostál na sociálnej sieti.

Ku špekuláciám, ktoré priniesol poslanec Dostál sa vyjadrila Pellegriniho hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková. “Peter Pellegrini toto rozhodnutie v rámci ďalších administratívnych povinností fyzicky podpísal 6. apríla 2024. Bolo organizačne pripravené pre prípad, že by v dôsledku zvolenia za prezidenta Slovenskej republiky prestal na základe ústavy vykonávať funkciu predsedu parlamentu.“

 

Prečítajte si tiež:

 

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

18:08

Africké a blízkovýchodné krajiny sťahujú zlaté rezervy zo Spojených štátov, čím oslabujú dolár.

Africké a blízkovýchodné krajiny začali v posledných mesiacoch repatriovať svoje zlaté rezervy zo Spojených štátov v dôsledku rastúcich obáv o stabilitu americkej ekonomiky. Ide o Nigériu, Južnú Afriku, Ghanu, Senegal, Kamerun, Alžírsko, Egypt a Saudskú Arábiu.

“Tento trend znamená významnú zmenu v globálnej hospodárskej dynamike a podčiarkuje rastúcu skepsu krajín voči tradičnému statusu bezpečného prístavu amerického dolára a amerických finančných inštitúcií,” píše Houston Post.

Tento krok zároveň znamená globálnu vzburu proti Amerike a jej dominancii, zdôrazňuje publikácia.

17:21

Mjanmarsko zaznamenalo svoju vôbec najvyššiu teplotu v mesiaci apríl od začiatku meraní pred 56 rokmi. V meste Čauk v regióne Magve v strede krajiny v nedeľu namerali rekordných 48,2 stupňa Celzia. V pondelok o tom informovali tamojšie úrady. Správu priniesla agentúra AFP.

Vlani zaznamenali klimatológovia rekordne vysoké teploty v celosvetovom meradle. Svetová meteorologická organizácia (WMO) uviedla, že Ázia sa otepľuje mimoriadne rýchlym tempom oproti svetovému priemeru.

17:01

Turecko oznámilo svojim spojencom v Severoatlantickej aliancii (NATO), že podporí dosluhujúceho holandského premiéra Marka Rutteho v jeho kandidatúre na funkciu generálneho tajomníka NATO. V pondelok to podľa agentúry AP uviedol nemenovaný turecký predstaviteľ.

K tomuto rozhodnutiu Ankary došlo tri dni po Rutteho návšteve v Turecku, kde sa snažil získať podporu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana pre svoju kandidatúru.

16:47

Fínsky výrobca pneumatík Nokian Tyres vykázal za 1. štvrťrok výraznejšiu než predpokladanú prevádzkovú stratu. Spoločnosť, ktorá stále dopláca na odchod z Ruska, uviedla, že ďalšie problémy jej spôsobili útoky na lode v Červenom mori a štrajky na domácom trhu. Informovala o tom agentúra Reuters.

16:30

Súd v Aténach v pondelok uznal šesť z 21 obžalovaných v kauze lesného požiaru v gréckom prímorskom letovisku Mati v kraji Atika za vinných z neúmyselného zabitia a nedbanlivosti. K požiaru došlo v roku 2018 a vyžiadal si 104 mŕtvych.

Ako informovala agentúra AFP, politických predstaviteľov, ktorí boli medzi obžalovanými, súd v Aténach zbavil obvinenia, čo vyvolalo hnev pozostalých prítomných na vynesení rozsudku.

Greece Wildfire Trial požiar v meste Mati v Grécku
Na snímke z 23. júla 2018 horiace budovy v meste Mati, východne od Atén
16:28

Humanitárna organizácia World Central Kitchen (WCK) obnovuje od pondelka svoju činnosť v Pásme Gazy. Robí tak približne mesiac po tom, čo sedem jej pracovníkov zahynulo pri izraelskom nálete v Pásme Gazy. Informovala agentúra Reuters.

Pred pozastavením svojej činnosť WCK prerozdelila v Pásme Gazy od vypuknutia vojny v októbri vyše 43 miliónov porcií jedál.

16:23

Vydávanie štátnych dlhopisov, ktoré by si mohli kúpiť priamo občania, by predstavovalo vyšší výnos a menšie riziko v porovnaní s firemnými dlhopismi. Na druhej strane ide len o krátkodobú možnosť ušetriť, pričom konečná úspora pre štát nemusí byť príliš výrazná. Informoval o tom v pondelok analytik 365.bank Tomáš Boháček.

Štát si podľa neho vydaním takýchto dlhopisov dokáže znížiť riziko expozície, z pohľadu rozšírenia množstva individuálnych investorov.

16:13

Od tohto roka už nebude 13. dôchodok sociálnou dávkou a stane sa novou dôchodkovou dávkou. Vyplácať ho bude rovnako ako ostatné dôchodky Sociálna poisťovňa (SP). Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. Informoval o tom v pondelok jej hovorca Martin Strižinec.

14:55

Medziročná miera inflácie v Nemecku zostala v apríli 2024 na marcovej úrovni 2,2 %. Ukázali to v pondelok predbežné údaje spolkového štatistického úradu Destatis. Informovala agentúra Bloomberg.

Podľa Destatistu je miera inflácie v najväčšej európskej ekonomike najmenšia od mája 2021.

14:43

Na pozvanie maďarského prezidenta Tamása Sulyoka a premiéra Viktora Orbána pricestuje v stredu 8. mája do Budapešti čínsky prezident Si Ťin-pching na oficiálnu dvojdňovú návštevu Maďarska. Pre agentúru MTI to v pondelok uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi.

Čínska hlava štátu bude rokovať so Sulyokom a Orbánom o bilaterálnych politických, ekonomických a medzinárodných otázkach.

14:41

Poľskí poľnohospodári zrušili blokády na hraničných priechodoch s Ukrajinou a ukončili dva mesiace trvajúci protest voči dovozu ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov. Informovala agentúra AFP.

Podľa poľských farmárov ukrajinské výrobky nespravodlivo konkurovali domácej produkcii a znižovali ceny na poľskom trhu. Poľsko vlani zaviedlo dočasné embargo na ukrajinské obilie.

14:38

Obyvatelia Toga začali v pondelok hlasovať v prvých parlamentných voľbách po ústavnej reforme. Podľa kritikov to umožní prezidentovi Fauremu Gnassingbému zotrvať pri moci. Informovala agentúra AFP.

Faure Gnassingbé (57) je pri moci už takmer 20 rokov. V krajine predtým vládol takmer štyri desaťročia jeho otec Gnassingbé Eyadé, ktorý sa moci ujal po vojenskom prevrate. Faure Gnassingbé sa podľa predchádzajúcej ústavy mohol uchádzať o post prezidenta už len raz – v roku 2025.

Voľby v Togu Faure Gnassingbé
Na snímke prezident Toga Faure Gnassingbé (uprostred) pózuje pred začiatkom summitu lídrov Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) v nigérijskej metropole Abuja
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke návštevníci pri prehliadke hradu so sprievodkyňou v úlohe Žofie Bosniakovej počas podujatia So Žofiou na hrade v priestoroch hradu Strečno

Autor: FOTO TASR-Daniel Stehlík

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali