Dnes studený a v budúcnosti krvavý konflikt prokurátorov. Úrad špeciálnej prokuratúry pod vedením Lipšica získava vláde politické body, zdá sa, že aj za cenu porušovania zákona. Žilinka s konaním Lipšica a Kysela nesúhlasí

V poslednom čase čoraz viac pozorujeme, ako sa dostávajú do konfliktu generálny prokurátor Maroš Žilinka a šéf špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic. Je to o to zaujímavejšie, keď si uvedomíme, že ide o ľudí, ktorí mali k sebe v minulosti profesionálne blízko

12. 08. 2021 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na kombosnímke vľavo Maroš Žilinka a Daniel Lipšic

Bratislava 12. augusta 2021 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian, Jaroslav Novák, Martin Baumann)

▶ ❚❚ ↻

V čase, keď bol Daniel Lipšic za Radičovej vlády ministrom vnútra, ako štátny tajomník na jeho ministerstve pôsobil práve Maroš Žilinka. Ďalšiu spojitosť osôb Lipšica a Žilinku nachádzame v prípade objednávky vrážd obidvoch mužov, na ktoré sa prišlo počas vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka.

Najnovší spor, kedy Žilinka odmietol vymenovať Petra Kysela do funkcie Lipšicovho zástupcu na Úrade špeciálnej prokuratúry, je vlastne tiež Žilinkovým sporom s Danielom Lipšicom, keďže Lipšic si Kysela na tento post vybral. Podľa Žilinku sú Kyselove pochybenia nezlučiteľné s výkonom funkcie vedúceho prokurátora.

Žilinkovi prekáža Kyselova nečinnosť pri posudzovaní žiadosti bývalého riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka o prepustenie z väzby. Kysel v tejto veci podal žiadosť na súd až po dvoch mesiacoch, čo Najvyšší súd posúdil ako také závažné zlyhanie, že Reháka nariadil prepustiť.

Lipšic chcel toto Kyselovo pochybenie riešiť iba dohovorom, Žilinka však 13. mája podal na Kysela návrh na disciplinárne konanie. Žilinka navyše aktuálne podal na Kysela aj disciplinárny návrh týkajúci sa prieťahov v konaní v súvislosti s exriaditeľom Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírom Pčolinským. Aj túto kauzu dozoruje ako prokurátor Kysel.

Lipšic: bývalý politik a advokát

Priamy spor medzi Lipšicom a Žilinkom vypukol, keď Lipšic napísal verejné vyhlásenie k uzneseniu Úradu inšpekčnej služby o vznesení obvinenia voči svedkom v kauze Očistec. Žilinka sa následne vyjadril, že Lipšic postupoval v rozpore s princípom zdržanlivosti prokurátora a spôsobom, ktorý neprispieva k zvyšovaniu dôveryhodnosti prokuratúry.

Na snímke špeciálny prokurátor Daniel Lipšic

Pri Danielovi Lipšicovi pritom netreba zabúdať, ide o bývalého politika, ktorého strana NOVA úzko spolupracovala s hnutím OĽaNO Igora Matoviča. Zároveň bol Lipšic advokátom vo viacerých medializovaných kauzách. Môžeme sa teda zamyslieť nad tým, aký má význam Lipšicovo pôsobenie ako špeciálneho prokurátora, pokiaľ by musel byť vylúčený pri všetkých kauzách, kde bol ako advokát.

Navyše je známe, že Lipšic bol podmienečne odsúdený za prípad zabitia muža na križovatke dvoch ulíc v Bratislave a v čase zvolenia bol ešte vo výkone trestu. Ani to však poslancom vládnej koalície neprekážalo v tom, aby Lipšica zvolili za šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry.

Známymi sa stali aj údajné súkromné správy (niektoré aj intímne) medzi Lipšicom a Alenou Zsuzsovou, obžalovanou z objednávky vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Lipšic síce poprel ich pravosť, ale Zsuzsová žiadala vylúčiť Lipšicaz pojednávania o Kuciakovej vražde s tým, že sa poznajú.

Obvinenia zo strany Kučerku

Pod Lipšica okrem Kysela na Úrade špeciálnej prokuratúry spadajú prokurátori Michal Šúrek a Ondrej Repa, ktorí majú výrazný podiel na medializovaných prípadoch. Práve po nich prevzal Peter Kysel prípad Judáš, v rámci ktorého bol obvinený zosnulý bývalý policajný prezident Milan Lučanský. Stalo sa tak v decembri 2020, po tom, ako predseda Smeru Robert Fico podal voči nim trestné oznámenie kvôli tomu, že sa mali vyhrážať trestne stíhanému bývalému vyšetrovateľovi Mariánovi Kučerkovi. Kučerka neskôr svoje obvinenia voči prokurátorom poprel, treba však zároveň poznamenať, že tak urobil z väzby, čo vyvoláva pochybnosti o úprimnosti jeho vyhlásenia.

Z celého diania po nástupe Daniela Lipšica na čelo špeciálnej prokuratúry (alebo aj pred ním) je zrejmé, že úrad hrá významnú úlohu v trestných stíhaniach, ktoré sú dôležité pre súčasnú vládnu koalíciu a zisk jej politických bodov.

V spore medzi policajnou inšpekciou a Národnou kriminálnou agentúrou sa Lipšic jednoznačne postavil na stranu NAKA, čo aj u generálneho prokurátora Žilinku vzbudilo dojem, že Lipšic sa tu stavia do úlohy advokáta, ktorá mu teraz neprináleží.

Studená vojna prokurátorov

Maroš Žilinka do istej miery zahatal časti koalície jej plány, keďže jeho zvolenie na čelo Generálnej prokuratúry SR bolo neočakávané. U Žilinku vidno po jeho nástupe do funkcie snahu držať sa zákonných postupov, Lipšic svojím konaním skôr vzbudzuje dojem angažovanosti aj s politickými motívmi. Dlhšie sa už hovorí o „vojne policajtov“, tu by sme do istej miery mohli hovoriť minimálne o „studenej vojne“ prokurátorov.

Schôdza vlády — Na snímke generálny prokurátor Maroš Žilinka

Do budúcnosti bude určite potrebné zamyslieť sa aj nad otázkou, či má význam vôbec existencia pomerne neštandardných inštitúcií ako sú Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. Úrad špeciálnej prokuratúry pod vedením Daniela Lipšica pôsobí ako spolitizovaná inštitúcia, pričom blízkosť Lipšica voči Igorovi Matovičovi je všeobecne známa.

Bude nesmierne ťažké, dať trestným stíhaniam ľudí v závažných kauzách dozorovaných špeciálnou prokuratúrou korektný priebeh. Ktovie, ako by dopadli prípady exriaditeľa NAKA Branislava Zuriana a operatívca NAKA Jána Kaľavského, nebyť toho, že si ich pod seba vzala priamo Generálna prokuratúra? Takto boli obvinenia voči obom policajtom zrušené.

Daniel Lipšic by so svojím profilom nemohol v krajine na západ od našich hraníc vykonávať porovnateľne prominentnú funkciu na prokuratúre, než akú aktuálne vykonáva. Jeho prípad je len vizitkou bezohľadného zmýšľania a konania súčasnej vládnej koalície, ktorá býva už často (a zdá sa oprávnene) nazývaná aj juntou. Podstatné zmeny v činnosti orgánov činných v trestnom konaní vrátane Úradu špeciálnej prokuratúry môžeme zrejme očakávať až po nástupe novej vládnej koalície.

Ladislav Kováčik

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Kolumbijského opozičného senátora a pravdepodobného kandidáta v budúcoročných prezidentských voľbách Miguela Uribeho v Bogote postrelili počas predvolebnej akcie. Informovali o tom tamojšie médiá, pričom zdravotníci uviedli, že Uribe bol postrelený trikrát, z toho dvakrát do hlavy. Útok medzičasom odsúdil aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.