Dohovor Rady Európy o predchádzaní a boji proti násiliu na ženách a domáceho násilia, ďalej len “Istanbulská dohovor” (ID), je širokej verejnosti predkladaný ako prostriedok slúžiaci na prevenciu a boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Fanatickí zástancovia tohto dohovoru argumentujú nutnosťou jeho ratifikácie, lebo predpokladajú, že jeho prijatím sa odstráni to, proti čomu sa v tomto dohovore formálne bojuje. Samotný dokument by mal mať úplne iný názov ako má, lebo zástancovia ho síce prezentujú ako dokument, ktorý chce bojovať proti násiliu na ženách ale tento problém je v slovenskej legislatíve už dávno ošetrený dostatočným spôsobom. Správny názov by bol: Dohovor Rady Európy o zavádzaní ideologického (rodového) násilia proti mužom,  deťom a ich rodičom a proti právam rodičov a  rodine. V skratke by sa mohol nazývať takto: Dohovor Rady Európy o zavádzaní ideologického násilia proti rodine, kde je oveľa nebezpečnejšia dôvodová správa, ktorá vysvetľuje detaily nielen jeho interpretácie ale aj aplikácie v praxi.

ID je založený na rodovom paradoxe, lebo v dohovore sa tvrdí že rod je iba sociálny konštrukt nie je biologickou realitou a už v názve sa vychádza z predpokladu, že jestvuje mužské a ženské pohlavie, ktoré je dané biologicky. Logika tvorcov a obhajcov ID par excellence. Neoddeliteľnou súčasťou ID je Dôvodová správa, ktorá vysvetľuje každý odsek IU a uvádza presné postupy, ako ID implementovať do legislatívy. Potláčanie násilia na ženách a domáceho násilia je v ID postavené na rodovej ideológii alebo tiež rodovej indoktrinácii detí a mládeže v školstve, mainstreamingu a brainwashingu verejnosti, kde sa v oboch dokumentoch (ID a dôvodová správa) tento termín (napr. mainstreaming) vyskytuje viac ako 150 ráz.  Z toho  teda logicky vyplýva, že ID primárne rieši implementáciu rodovej ideológie do národných zákonov a do ústavy SR, do vzdelávacieho systému SR a ochrana žien pred domácim násilím je len ideologickou a emocionálnou zámienkou na dosiahnutie tohto zámeru, preto je ratifikácia ID neprijateľná. Keďže ID zasahuje do niektorých základných práv a slobôd detí i rodičov, je zrejmé že obsahuje totalitné prvky fašistickej a marxistickej ideológie.

Rodový paradox prítomný v ID a v dôvodovej správe zaráža, lebo v dohovore sa tvrdí, že rod je iba sociálny konštrukt (stereotypné role a úlohy, ktoré pripisuje človeku spoločnosť) nie je biologickou realitou a už v názve sa vychádza z predpokladu že jestvuje mužské a ženské pohlavie, ktoré je dané biologicky. Logika par excellence. Súčasne sa vychádza z automatického rodového stereotypu, proti ktorým chce ID predsa bojovať, a z diskriminačného predpokladu, že muž je násilník, čo len potvrdzuje ideologickú predpojatosť a logickú zvrátenosť ID. Tento predpoklad vytvára rodovú diskrimináciu osôb mužského pohlavia, čo je v rozpore s ústavou SR, kde je každý občan rovný pred zákonom, v právach a povinnostiach. 

O akej rodovej nerovnosti hovoria ideologickí zástancovia ID? Akú ideologickú rodovú nerovnosť chcú odstrániť pomocou ID? Totiž, žiaden právny predpis v SR nediskriminuje ženy vo vzťahu k mužom, ak teda neberieme ako diskrimináciu prirodzené biologické, genetické, psychosomatické, fyziologické, biochemické a biofyzikálne vedecké fakty, ktoré empiricky dokumentujú rozdiely medzi ženou a mužom. Z týchto prirodzených rozdielov logicky vyplýva príslušnosť k mužskému alebo ženskému pohlaviu – k rodu. Ako bude podľa ID chápané materstvo a otcovstvo? Ako rodový stereotyp, ako stereotypné role správania, ktoré pripisuje spoločnosť ženám a mužom? Rod (mužský i ženský) je totiž nad všetku pochybnosť ukotvený v biologických empirických skutočnostiach. A práve toto ID rafinovane popiera, lebo popiera empirické fakty, ktoré sú reflektované vo viacerých vedeckých odboroch.

Ratifikácia Istanbulského dohovoru je neprijateľná z týchto dôvodov: ideologicky a politicky indoktrinuje a infikuje vírusom rodovej ideológie deti už v predškolskom veku ako aj deti na základných stredných školách; diskriminuje muža ešte pred tým, než je preukázaná jeho vina zo spáchania násilia na žene; diskriminuje rodičov, a to ako ženy-matky, tak otcov-mužov tým, že im obmedzuje ich primárne a nescudziteľné právo na výchovu svojho dieťaťa; zásadne zasahuje do azylovej politiky samostatných štátov, ktoré majú vlastnú azylovú legislatívu, lebo zavádza ideologický pojem tzv. rodového utečenca; zavádza nikým nekontrolovateľný  absolutistický kontrolný mechanizmus správneho aplikovania ID, teda implementácie rodového mainstreamingu do slovenskej legislatívy, kontrolným orgánom GREVIO, kde imunita členov Grevio je nad úrovňou diplomatickej imunity; zavádza do slovenskej legislatívy antropologickú revolúciu, keďže popiera mužskú a ženskú prirodzenosť a z nej vyplývajúce prirodzené poslanie týchto rodov-pohlaví (materstvo, otcovstvo);  popiera empirické vedecké poznatky z biomedicíny, biochémie, psychosomatiky, biofyziky, endokrinológie, genetiky, biológie;  popiera slobodu myslenia, náboženskú slobodu, slobodu svedomia; popiera časti Dohovoru o právach dieťaťa, Chartu práv rodiny, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Dohovor o právach pacienta v oblasti biomedicíny…, Ústavu SR, slovenskú legislatívu v oblasti rodinného práva.

René Balák