Môj profil 
Predplatné
Šimkovičová na Facebooku uviedla, že v sobotu bolo v Bratislave naozaj horúco. To ale podľa nej ľudí neodradilo a išli na pochody, buď za rodinu, alebo za práva homosexuálov. “Bola som tam aj ja, lebo som chcela na vlastne oči vidieť a byť v dianí, aby som potom mohla napísať svoj uhol pohľadu a aby som podporila pochod za rodinu.”
“Zaparkovala som blízko Hviezdoslavovho námestia, kde sa konal pochod Pride. Celé námestie malo zátarasy, všade plno policajtov, stáli v skupinkách, aj po desať… Hovorila som si, preboha, čo sa to deje, keď policajti asi z celej krajiny sú v centre hlavného mesta? Kráčame ďalej, aby sme našli náš pochod za rodinu o ulicu ďalej. Tam sa ľudia zhromažďovali, žiadne zátarasy, žiadni policajti, pokojná atmosféra, napriek horúcemu slnku a množstvu malých detí. Sprievod pochodu za rodinu sa vybral k pódiu a cestou rozdávali účastníkom balóny a tričká, deti sa tešili. Po privítaní sa dav ľudí pustil uličkami starého mesta a spieval slovenské piesne. Žiadne sťažovanie, žiadne zachmúrené tváre, žiadne vyplakávanie.”
Poslankyňa dodala, že bola medzi prvými, a preto mala možnosť vidieť celý, obrovský dav ľudí, ktorí prišli na pochod. “Bolo nás asi okolo dvetisíc a bolo mi fakt smiešne, ako liberálne denníky poslušne píšu o čísle 500, aj to podľa mňa s kŕčom v ruke.”
Ďalej opísala, ako v praxi vyzerá tolerancia aktivistov. “Pri návrate domov sme opäť prechádzali cez pochod Pride, ale už bolo mesto uzavreté tak, že sa nedalo vrátiť k autu. Lebo pochod treba zorganizovať tak, aby ste sa predvádzali najviac ako to len ide, aj na úkor zvyšku spoločnosti, obyvateľov mesta. (Ale plné ústa o tolerancii, stále.) Policajtov raz toľko. Ak by ste v tej chvíli potrebovali pomoc od policajtov, tak by ste asi čakali márne. Všetci strážili účastníkov pochodu, na ktorom bolo viac divákov, ako samotných podporovateľov. Nie 10-tisíc… bulvárne denníky, neklamte! Kým sme tam stáli a snažili sa uprosiť policajtov, aby nás pustili k autu, sledovali sme ľudí a počúvali reč z pódia Pride: je nás tu stále viac, neberte nám naše práva, aj my sme ľudia…. okoloidúci sa chodili pozerať na mužov v sukniach a vysokých topánkach… fotili a krútili hlavou… mali svoj záber v mobile. Zvedavosť, divadlo.”
“Som za to, aby sa u nás rodilo čoraz viac detí, aby mamičky mohli ostať s deťmi na materskej s adekvátnou sumou peňazí. Preto som sa zúčastnila pochodu Hrdí na rodinu. A teraz sa pýtam: Aké práva sú vám, homosexuálom odopierané? Upaľujú vás na námestiach? Niekto vás kántri? Niekto vám niečo berie? Niekto vám berie právo na život? Žite a pracujte ako my heterosexuáli. Nevyplakávajte a argumentujte. Máte právo na všetko. Chcete mat deti? Tak ich majte. Spolu. Prečo chcete cudzie dieťa? Nie každý si môže dupnúť nôžkou ako malé rozmaznané decko a mať všetko. A čo bude ďalej? Chcete akceptovať pedofíliu? Pri pohľade na deti na pochode mi z tohto behá mráz po chrbte. Zaujímavé, že na vašom pochode máte každoročne stánok na bezplatné testovanie na HIV. Na pochode za rodinu som taký stánok nevidela. To hovorí za všetko.”
Šimkovičová záverom uviedla, že homosexualita tu vždy bola, je a bude. “My ju akceptujeme. Nie ste postihnutí, nemáte obmedzenia. Tak buďte prospešní pre túto spoločnosť a prestaňte sa umelo stavať do pozície obete. Držte sa aj vy hesla: ži a nechaj žiť.”
.jpg)
.jpg)
