Čo včera vypadlo z Matovičovho kolotoča? Kto motivoval ministra Korčoka až k takej angažovanosti?

Bratislava 27. augusta 2020 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok včera prišiel na rokovanie vlády s pozoruhodným návrhom: vytvoriť fond na podporu bieloruskej občianskej spoločnosti

V materiáli predloženom na rokovanie vlády sa píše, že bol vraj vytvorený z vlastnej iniciatívy. Pochádza teda z veľvyslanectva, totiž, prepáčte ten preklep, samozrejme, z ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ).

Materiál má názov „Návrh na vytvorenie Fondu na podporu bieloruskej občianskej spoločnosti v nadväznosti na udalosti po neslobodných, nedemokratických a zmanipulovaných prezidentských voľbách v Bielorusku 9. augusta 2020“ (nájdete ho na „Portáli otvorenej vlády“ TU).

V predkladacej správe sa uvádza, že materiál nadväzuje na stanovisko vlády SR k situácii v Bielorusku z 19. augusta, v ktorom vláda „vyjadrila hlboké znepokojenie v súvislosti s aktuálnou vnútropolitickou situáciou v Bielorusku“ a „vyjadrila pripravenosť aktívne participovať na podpore občianskej spoločnosti v Bielorusku, osobitne voči tým občanom, ktorí sa stali obeťami represálií.“

Je tam aj zaujímavá vetička, že vraj „Materiál z dôvodu naliehavosti nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania.“ A naozaj: podpora občianskej spoločnosti v Bielorusku, na rozdiel od mnohých iných, domácich problémov, je natoľko urgentná, že neznesie odklad.

MZVaEZ navrhuje vyčleniť finančné prostriedky vo výške 700 tisíc eur „na podporu bieloruskej občianskej spoločnosti a občanov, ktorí sa stali obeťami represálií“. Z tejto sumy bude 250 tisíc eur pokrytých prostriedkami pôvodne vyčlenenými na pomoc Taliansku v súvislosti s pandémiou COVID-19 a zvyšných 450 tisíc eur je požiadavka na nové finančné prostriedky z rozpočtu.

Časť týchto peňazí má byť využitá na zabezpečenie štipendií pre bieloruských študentov prostredníctvom programu vládnych štipendií SR a o konkrétnych formách ďalšej podpory a jej príjemcoch má byť rozhodnuté v nadväznosti na vývoj situácie v Bielorusku. A ešte sa tam píše, že „finančné prostriedky môžu byť využité aj na spolufinancovanie budúcich iniciatív EÚ a iniciatív iných medzinárodných aktérov zameraných na podporu bieloruskej občianskej spoločnosti“. A sme doma.

Ivan Lehotský

P.S. Kto by sa nad celou vecou chcel azda ešte hlbšie a principiálnejšie zamyslieť, mohol by si položiť jednu nepríjemnú, ale zato kľúčovú otázku. Čo je nás vlastne do demokracie v Bielorusku? Aké vôbec máme právo sa im miešať do ich vecí?

Skúsme si túto situáciu pre lepšiu názornosť predstaviť na trochu prehnanom príklade. Predstavme si kmeň nejakých domorodcov kdesi v pralese, ktorí si volia náčelníka tak, že ten najsilnejší svojich vyzývateľov zaživa zožerie. Máme my právo im do toho hovoriť? Je to ich stupeň vývoja, ich krajina, ich tradície. Oni majú presne rovnaké právo ako my myslieť si svoje o tom, ktorý spoločenský systém je lepší, a rovnaké právo spochybňovať naše chápanie demokracie, ako my to ich. Rovnakým právom, ako my chceme financovať u nich mimovládky a „občiansku spoločnosť“, by oni mohli chcieť šíriť ideológiu ľudožrútstva zase u nás a financovať tu svojich ľudožravých agentov. A nepochybne aj oni by tu našli svojich stúpencov, ktorí by si želali oslobodiť Slovensko od súčasného demokratického režimu a nastoliť konečne slobodné ľudožrútske spoločenské zriadenie, a ktorí by za tento krásny ideál boli ochotní aj vyjsť do ulíc.

Že je to absurdná argumentácia? Nie, priatelia, to je o podstate chápania demokracie. Niekto nám tu podsúva verziu, že demokracia je iba šablóna, na ktorú má ktosi autorské práva a podľa tejto šablóny má právo hodnotiť ostatných – a ak nespĺňajú kritériá, tak im krútiť rukami či krkom. Lenže toto nie je skutočná demokracia. Ozajstná vláda ľudí vo svojej krajine je o tom, že si riešia svoje veci sami a spôsobmi, ktoré zodpovedajú ich kultúre, naturelu, stupňu vývoja. Ak tam platia také pravidlá hry, že ich panovníkom bude najväčší ľudožrút, tak je to ich cesta a nikto zvonku nemá právo im do toho zasahovať.

A že Bielorusko nie je krajina ľudožrútov? To samozrejme nie je, ale princíp nezasahovania musí byť ten istý: tak ako ľudožrútom, ani Bielorusom nemáme právo zasahovať do ich vecí, a to ani financovaním ideológií a ideológov, ktorí majú za jediný cieľ im ich tradície, spoločenský systém, hodnoty rozvrátiť a vnútiť im tie jediné povolené.