Polícia bola privolaná do bytu na ulici Świętego Ducha v starom centre Gdanska deň pred Silvestrom okolo deviatej hodiny večer z dôvodu rušenia pokoja, výtržností a ničenia majetku. Americký vojak, ktorý tam vraj bol súkromne, napadol policajtov už pri dverách. Nakoniec ho síce premohli, ale ešte predtým im stihol urobiť nepríjemné zranenia: policajtku udrel päsťou tak, že jej zlomil nos a spôsobil jej kraniofaciálnu traumu, druhému policajtovi zlomil tiež nos a tretiemu zlomil ruku.

Keď americký sudca súdi spor Američana proti „domorodcom“

Dvadsaťdvaročný Gregory R., ktorý slúži pri jednotke americkej armády umiestnenej pri meste Drawsko Pomorskie, už bol odovzdaný americkej vojenskej polícii a súdený bude v zmysle dohody medzi poľskou vládou a vládou Spojených štátov amerických – inými slovami, o jeho ďalšom osude rozhodnú jeho nadriadení z americkej armády.

Čo sa s ním stane? Podľa mnohých svedectiev je americká moc ku svojim vojakom, ktorí sa v okupovaných krajinách dopustili voči domorodcom trestných činov, veľmi často viac než zhovievavá. No možno konkrétne Gregory R. bude patrične potrestaný. Ale skúsenosti z Nemecka a iných krajín hovoria, že od momentu, keď sa páchateľ dostane do rúk Američanov, je pre okupovanú krajinu a poškodených veľmi ťažké sa cez hradbu americkej vojenskej a justičnej byrokracie dovolávať spravodlivosti.

Všeobecne známa zaujatosť amerických vojenských autorít v prospech „svojich“ ľudí je vlastne prirodzená: dá sa chápať, že aby neodradili, ale naopak, aby povzbudili záujemcov o službu v armáde, musia byť v ich očiach ochrancami, ktorí budú prižmurovať oči nad ich pochybeniami pri ich „misiách“ na okupovaných územiach – či už tých „partnerských“, čiže tých, ktorých vlády kolaborujú, alebo tých, kde šíria mier a demokraciu bombami a ochudobneným uránom.

Aj toto patrí k „vojenskému partnerstvu“ s USA

Prečo o tomto nepodstatnom incidente z ďalekého Gdanska píšeme? Pretože nemusí byť ďaleko čas, keď sa možno dočkáme podobných scénok aj z našich, slovenských miest.

Práve teraz je tá chvíľa, možno jediná, keď má slovenská verejnosť ešte akú-takú šancu prehovoriť do podpisu vazalskej zmluvy (tzv. DCA zmluva) o odovzdaní nášho územia do vojenského područia Američanov. A preto je namieste upozorniť aj na túto tvár vojenského „partnerstva“ so Spojenými štátmi, o ktorej by už veľa desaťročí vedeli rozprávať obyvatelia žijúci v blízkosti amerických základní na ostrove Okinawa, v nemeckom Ramsteine, talianskom Aviane, či stovkách ďalších rozmiestnených v krajinách po celom svete.

Návrh „dohody o spolupráci v oblasti obrany“ medzi USA a Slovenskom, ktorý je momentálne v štádiu pripomienkovania, nájdete TU. Je v ňom viacero naozaj veľmi zaujímavých pasáží (písali sme o tom napríklad TU), tentoraz sa pozrime na niektoré, ktoré sa týkajú prípadov ako ten z Gdanska.

Americkí sudcovia, americkí policajti… čoskoro aj vo vašej obci?

Tak napríklad, v článku 12 (Trestná právomoc) v bode 1. sa píše, že „Slovenská republika preto na žiadosť Spojených štátov a na podporu svojho záväzku o vzájomnej obrane týmto uplatňuje svoju suverénnu diskrečnú právomoc vzdať sa svojho prednostného práva na výkon trestnej právomoci“. Inými slovami, o treste pre amerických hriešnikov budú rozhodovať výlučne Američania, ak SR nepožiada o špeciálnu výnimku.

V bode 5. sa potom píše, že o tom, či údajný trestný čin vznikol alebo nevznikol pri výkone služobnej povinnosti, rozhoduje americká strana. Teda v praxi to dáva Američanom ďalšiu absolútnu právomoc: len oni rozhodnú o tom, či v tom vojaka nechajú samého, alebo vyhlásia, že daný skutok sa stal pri medzinárodnej spolupráci v záujme obrany mieru a svetovej demokracie – a nech sa páči, súďte sa.

Zaujímavý je tiež článok 14 (Disciplína), kde sa v bode 2. okrem iného uvádza, že „ozbrojené sily USA môžu povoliť využitie vojenskej polície ozbrojených síl USA na udržanie disciplíny a poriadku voči ozbrojeným silám USA v komunitách neďaleko vojenských zariadení a priestorov, v ktorých sa nachádzajú ozbrojené sily USA“. Lenže čo presne znamená neďaleko?

Gdansk, kde sa spomínaný Gregory R. dopustil násilia, je od jeho kasární v meste Drawsko Pomorskie vzdialený vyše 200 kilometrov. To iba tak na okraj, pre tých, ktorí si azda myslia, že ich sa problémy Kuchyne či Sliača nemôžu dotknúť…

Mimochodom, v poľsko-americkej zmluve (čo je inak tá istá zmluva, ktorú dali na podpis aj našim quislingom, len pozmenená a rozsiahlejšia, v origináli si ju môžete prečítať TU) chýba vyššie uvedená pasáž o možnosti, že budú americkí šerifovia robiť so svojimi kovbojmi poriadky v obciach (a pohostinstvách) v blízkosti základní. Poľskí vyjednávači možno mali viac guráže ako tí naši…

Čo ešte dodať? Existuje viacero petícií, ktorými pobúrení občania Slovenska vyjadrujú odpor voči tejto vierolomnej vazalskej zmluve, ktorá z hľadiska vojenskej spolupráce neprináša nič dôležité, čo by nebolo konštatované už aj v zmluve o NATO – okrem toho, že prakticky umožňuje Američanom robiť si na Slovensku, čo sa im zapáči. Tie petície nájdete napríklad TU, TU alebo TU.

Ivan Lehotský