Čo chýba sexuálnej výchove?

Svet 22. mája 2015 (HSP/Foto:TASR-Svätopluk Písecký)

Pokrokový Západ

Napriek tomu, že sa Západ považuje za pokrokový, aj tu sa objavuje nespokojnosť rodičov a ich ostrý nesúhlas s účasťou detí na hodinách sexuálnej výchovy. Niektorí rodičia sú dokonca ochotní dobrovoľne sa vystaviť štátnej perzekúcii či vo vyhrotenej podobe dokonca väzeniu.

Podľa blogera Milana Šupu proti sexuálnej výchove protestujú najmä ľudia, ktorí nie sú otupení morálnym úpadkom spoločnosti. Títo ľudia vnímajú, že cez deti sú prostredníctvom súčasného pojatia sexuálnej výchovy cielene prekračované a deštruované všetky hranice zdravej ostýchavosti. V deťoch sa prostredníctvom vulgárnej exaktnej racionality potláča hanblivosť, ktorú v súvislosti s tými najintímnejšími vecami prirodzeným spôsobom pociťuje každá normálna ľudská bytosť.

„Všetky sexuálne aktivity, ba dokonca aj tie menej štandardné majú byť považované za úplne normálne a rovnocenné. Moderný a vzdelaný človek má o nich vedieť a nemá mu robiť žiadny problém otvorene o nich hovoriť tak, ako sa hovorí o tých najprirodzenejších ľudských potrebách, ako je jedlo, odpočinok, záujmy a podobne,“ uvádza Šupa v súvislosti s učivom na predmete sexuálna výchova.

Správna miera

Bloger si je vedomý, že mladý a dospievajúci človek má byť informovaný aj v sexuálnej oblasti. Zároveň však upozorňuje na správnu mieru medzi potrebou informovať a zdravou prirodzenou ostýchavosťou, ktorú pociťuje každý normálny človek, ak sa začne hovoriť o intímnych veciach. Medzi týmito dvomi polohami, a obzvlášť vo vzťahu k deťom a dospievajúcim, musí existovať citlivá rovnováha. Rovnováha medzi rešpektovaním ostýchavosti a nutnosťou informovať.

Šupa preto za najväčší zločin, ktorý sa v súčasnosti na deťoch a mladých ľuďoch pácha, považuje prevalcovanie ich prirodzeného pociťovania hanblivosti. Práve ostýchavosť, by mala byť podľa neho rešpektovaná, kultivovaná a podporovaná, ako jedna zo základných zložiek harmonicky rozvinutej a morálne pevne osobnosti.

Konzumná spoločnosť

„Žiaľ, súčasné vnímanie ostýchavosti je typickým odrazom hodnotového systému dnešnej konzumnej spoločnosti ateistického a materialistického charakteru. Vrcholným ideálom tohto systému je totiž užívanie si. Všetko životné úsilie takýmto spôsobom zmýšľajúcich a konajúcich ľudí sa upína predovšetkým na získavanie finančných prostriedkov, ktorých dostatkom si môže človek zabezpečiť tú najširšiu škálu možností, ako si čo najlepšie a po všetkých stránkach užiť svoj život.“

A aby mohol byť človek úplne neobmedzeným vo svojom základnom práve užívania si všetkých radostí života, je preto podľa Šupu snahou konzumnej spoločnosti odstrániť v tomto smer všetky obmedzujúce prekážky. S súvislosti s problematikou ľudskej sexuality je preto pociťovanie hanblivosti považované za niečo zväzujúce, prekážajúce a nemoderné.

Úlohou hanblivosti je teda podľa Šupu „zušľachtiť pud a posunúť ho na kvalitatívne omnoho vyššiu úroveň. Vôbec to neznamená celibát, ale oveľa ušľachtilejší prístup k vlastnej sexualite. Znamená to posun k skutočnej ľudskej výške a plnohodnotnosti. Ostýchavosť má človeku slúžiť ako určitý barometer, jasne mu vymedzujúci hranice jeho ľudskej dôstojnosti. Je to však samozrejme možné iba vtedy, keď človek dbá na svoju hanblivosť ako na určité základné vodítko. Pokiaľ na ňu nedbá, stavia sa proti svojej najvyššej a najvnútornejšej duchovnej podstate a klesá na úroveň zvieraťa, pretože sa stotožňuje so zvieracími pudmi svojho fyzického tela a tieto považuje za rozhodujúce a určujúce.“

Preto je podľa blogera cieľom materialistickej spoločnosti odstraňovanie bariér a obmedzení, ktoré by človeku mohli potenciálne prekážať v jeho užívaní si, vrátane odstraňovania bariér v oblasti rovnosti manželských zväzkov homosexuálnych partnerov, či dokonca slobodnej voľby príslušnosti k určitému pohlaviu.

ru