Môj profil 
Predplatné
Do podujatí Roku sv. Cyrila a Metoda vstúpila aj Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine. V mimoriadnom formáte, v reprezentačnej grafickej úprave, ktorej autorom je slovenský grafik Vladislav Rostoka, vydala v trojjazyčnej mutácii prvé dielo slovanskej literatúry, báseň Konštantína Filozofa, čiže sv. Cyrila, Proglas. Táto 22-slohová óda, ktorá bola dokázateľne napísaná na slovenskom území, je v knihe zalomená tak, že na každej strane je jedna päťveršová sloha v troch jazykových mutáciách. Najskôr je to originálna cyrilika, potom preklad do súčasnej slovenčiny v pretlmočení Eugena Paulinyho a v prebásnení Viliama Turčányho a do tretice preklad do súčasnej macedónčiny, ktorého autorom je slovakista Stojan Lekoski.
Kniha je ilustrovaná farebnými kópiami fresiek svätcov zo staroslovanských funkčných kostolov v macedónskom Ochride a okolí
Báseň sprevádzajú texty arcibiskupa Cyrila Vasiľa I slovo i písmo, básnika Teodora Križku Lebo sú bez kníh nahé všetky národy alebo Nedajú sa písať slová na vodu, historika Matúša Kučeru Panónske legendy zo života Konštantína – sv. Cyrila a sv. Metoda a záverečná esej filológa, prekladateľa a slovakistu Stojana Lekoského Nech sa stane. Texty všetkých autorov sú publikované dvojjazyčne – po slovensky a po macedónsky. Kniha je ilustrovaná farebnými kópiami fresiek svätcov zo staroslovanských a dodnes funkčných kostolov v macedónskom Ochride a jeho okolí, ako aj fotografiami stále živých kostolov a kláštorov, kde pôsobili žiaci sv. Cyrila a Metoda, historicky známi a doložení Sedmopočetníci.
Takto koncipovaná kniha okrem svojho poznávacieho i reprezentatívneho poslania vnáša aj iný tón do historickej interpretácie tohto úseku dejín slovenského národa. Po smrti biskupa sv. Metoda jeho žiaci usúdili, že ich misia medzi stredoeurópskymi Slovanmi, teda medzi Slovákmi a Moravanmi, bola naplnená a zavŕšená. Intrigy franského kléru ju už nemohli ohroziť. Preto sa viac-menej dobrovoľne a spontánne rozhodli odísť šíriť kresťanstvo a vzdelanosť medzi južných Slovanov. Tam sa dodnes zachovali živé pamiatky na ich účinkovanie v podobe ich tvárí na freskách interiérov staroslovanských kostolov, ako aj posledné miesta odpočinku niektorých z nich, napríklad hrob sv. Nauma v kláštore na brehu Ochridského jazera.
mž
.JPG)
