Čínsky ekonóm: USA sa zmýlili ohľadom perspektív Ázijskej infraštruktúrnej investičnej banky

Peking 1. júla 2015 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Katsumi Kasahara)

Do šestice najväčších spoluzakladateľov Ázijskej infraštruktúrnej investičnej banky (AIIB) patria traja členovia BRICS a traja členovia SOS s prihliadnutím na jej nadchádzajúce rozšírenie. A okrem toho člen G7 a dve krajiny, spojenci USA, ktorí nepodľahli ich nátlaku a pripojili sa ku globálnemu projektu Číny

Členovia banky boli oznámení po tom, čo 29. júna podpísalo v Pekingu 50 krajín dohodu o založení AIIB. Ďalších sedem štátov–zakladateľov dohodu podpíše po procedúre vnútornej ratifikácie.

Rusko sa stalo držiteľom 65 tisíc 362 akcií banky a má 5,92% hlasov. Je to tretia pozícia hneď za Čínou a Indiou. Tie majú 20,06 a 7,5% hlasov. Do šestice tiež patria Nemecko, Južná Kórea a Austrália.

Taký podiel akcií a hlasov umožní Rusku, aby si mohlo robiť nároky na rad funkcií v manažmente banky. Už sa hovorí aj o ruských projektoch, ktoré sú hodné úverov AIIB. Okrem iného je to výstavba vysokorychlostnej trati Moskva–Kazaň a dopravného koridoru Európa–západná Čína.

Ruský minister dopravy Maxim Sokolov už skôr vyhlasoval, že Rusko sa môže uchádzať o tretinu alebo dokonca polovicu všetkých úverových prostriedkov AIIB do roku 2020. Kapitál banky je na úrovni 100 miliárd dolárov.

USA a Japonsko sa do projektu nezapojili. Ako príčinu tam uvádzajú chýbajúce priezračnosť v činnosti banky, kde o všetkom bude rozhodovať Čína.

“Hlavná príčina takého postoja Japonska a USA ale spočíva v ich informačnej asymetrii: od samého začiatku totiž nepredpokladali, že sa čínska iniciatíva stretne s ohlasom tak veľkého počtu krajín, preto nepodnikali žiadne zvlášť aktívne kroky. Ale teraz, keď túto iniciatívu podchytilo tak veľa krajín, zostanú len sotva nečinné. AIIB len začala fungovať, a preto sú poznámky o nedostatočnej miere priezračnosti jej štruktúry jednoducho smiešne,” myslí vedúci Centra kvantitatívne-ekonomických a technicko -ekonomických výskumov pri čínskej Akadémii spoločenských vied Faň Min-taj.

Washington vyvíjal silný nátlak aj na Južnú Kóreu, Austrálii a Nemecko, tam ale zvíťazil zdravý rozum, myslí expert Alexander Voroncov.

“Pôsobivo vysoká je napríklad pozícia Južnej Kórei v základnom imaní banky. A táto krajina je predsa najbližším spojencom USA. Zdá sa, že v Soule vidia v AIIB významný finančný nástroj regionálneho rozvoja. Južná Kórea sama seba považuje za jedného z ekonomických lídrov Ázijsko-tichomorského regiónu. Bez ohľadu na možné politické nezhody so svojím starším vojensko-politickým spojencom sa napriek tomu rozhodla, že sa aktívne zapojí do činnosti AIIB. Prítomnosť Nemecka je tiež dôkazom toho, že banka je internacionálna,” povedal pre Sputnik Voroncov.

Čína bude ďalej hrať so Spojenými štátmi podľa vlastných pravidiel, na jednej strane neprerušuje spoluprácu, pretože AIIB môže spolupracovať s bankami a inštitúciami, ktoré pôsobia pod záštitou USA, a na druhej strane Čína dala jasne poznať, že sa uchádza o samostatné riadenie svetového finančného systému, povedal pre Sputnik ruský vedec, sinológ, vedecký pracovník Ruskej akadémie vied Jakov Berger.

“Európania sa už dávno cíti podľa mnohých významných a dôležitých parametrov, okrem iného, aj pokiaľ ide o úlohu dolára vo svetovom obchodnom systéme, dosť neútulne vo zväzku s USA. A alternatíva, ktorú navrhla Čína, sa im zdala byť aj zaujímavou z komerčného hľadiska, aj veľmi pohodlnou z hľadiska politického,“ uzavrel Jakov Berger.