Keď sa tento týždeň začne predávať v Spojenom kráľovstve, očakáva sa, že jeho cena bude približne 18 000 libier. To z neho urobí na západných trhoch mimoriadne lacný elektromobil. Nebude to úplne najlacnejší model v ponuke. Dacia Spring, vyrábaná vo Wuhane spoločnosťami Renault a Dongfeng, a Leapmotor T03, ktorý vyrába spoločný podnik čínskeho startupu Leapmotor a Stellantis, stoja menej.

Dolphin Surf je však invazívny druh, ktorý robí dlhoročným značkám najväčšie starosti. Je to preto, že spoločnosť, ktorá za ním stojí, robí čoraz väčšie vlny na medzinárodných trhoch. Spoločnosť BYD je už teraz najväčším hráčom v Číne. V roku 2024 predbehla spoločnosť Tesla a stala sa najpredávanejším výrobcom elektrických vozidiel na svete a od vstupu na európske trhy pred dvoma rokmi agresívne expanduje. „Do 10 rokov chceme byť jednotkou na britskom trhu,“ hovorí Steve Beattie, riaditeľ predaja a marketingu spoločnosti BYD UK.

Spoločnosť BYD je súčasťou širšej expanzie čínskych spoločností a značiek, ktorá by podľa niektorých mohla zmeniť tvár svetového automobilového priemyslu, a ktorá už podnietila radikálne kroky zo strany vlády USA a Európskej únie (EÚ).

Znamená to, že kedysi neznáme značky ako Nio, Xpeng, Zeekr alebo Omoda by sa mohli stať rovnako známymi ako Ford alebo Volkswagen. Pripoja sa ku klasickým značkám ako MG, Volvo a Lotus, ktoré sú už roky v čínskom vlastníctve.

Ponuka produktov už teraz zahŕňa obrovský sortiment, od malých vozidiel ako je Dolphin Surf až po exotické superautá, ako napr. U9, ktoré dokáže prekonávať výmole, od luxusnej podznačky spoločnosti BYD Yangwang. „Čínske značky sa masívne presadzujú na európskom trhu,“ hovorí David Bailey, profesor podnikania a ekonómie na Birmingham Business School.

V roku 2024 sa na celom svete predalo 17 miliónov elektromobilov a plug-in hybridných vozidiel, z toho 11 miliónov v Číne. Čínske značky pritom podľa poradenskej spoločnosti Rho Motion mali 10 % celosvetového predaja elektrických vozidiel a plug-in hybridov mimo svojej domovskej krajiny. Očakáva sa, že toto číslo bude len rásť.

Pre spotrebiteľov by to mala byť dobrá správa, povedie k tomu, že bude k dispozícii viac kvalitných a cenovo dostupných elektrických vozidiel. Keďže však rivalita medzi Pekingom a západnými veľmocami neochabuje, niektorí odborníci sa obávajú, že čínske vozidlá by mohli predstavovať bezpečnostné riziko zo strany hackerov a tretích strán. A pre etablovaných hráčov v Európe to predstavuje obrovskú výzvu pre ich historickú dominanciu.

„Čína má vďaka úsporám z rozsahu a technológii batérií obrovskú cenovú výhodu. Európski výrobcovia výrazne zaostávajú,“ varuje David Bailey. „Ak sa veľmi rýchlo nezobudia a nedoženú to, budú zničení.“

Neľútostná konkurencia v Číne

Čínsky automobilový priemysel sa od vstupu krajiny do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001 rýchlo rozvíja. Tento proces sa však prudko zrýchlil v roku 2015, keď Komunistická strana predstavila svoju iniciatívu „Made in China 2025“. Desaťročný plán, ktorý má z krajiny urobiť lídra vo viacerých high-tech odvetviach, vrátane elektrických vozidiel, vyvolal intenzívnu kritiku zo zahraničia, najmä zo strany USA, v súvislosti s tvrdeniami o nútených transferoch technológií a krádeži duševného vlastníctva, čo čínska vláda popiera.

Tento plán, ktorý bol podporovaný štedrým štátnym financovaním, pomohol vytvoriť základy pre prudký rast spoločností, ako je BYD, pôvodne výrobca batérií pre mobilné telefóny, a umožnil čínskym materským spoločnostiam MG a Volvo, SAIC a Geely, stať sa hlavnými hráčmi na trhu s elektrickými vozidlami.

„Všeobecná úroveň čínskych vozidiel je skutočne veľmi, veľmi vysoká,“ hovorí Dan Caesar, výkonný riaditeľ spoločnosti Electric Vehicles UK. „Čína sa veľmi rýchlo naučila vyrábať autá.“

Konkurencia v Číne je však čoraz tvrdšia a značky bojujú o miesto na čoraz viac nasýtenom trhu. To ich viedlo k hľadaniu odbytu inde. Zatiaľ čo čínske firmy expandovali do východnej Ázie a Južnej Ameriky, európsky trh sa roky ukazoval ako tvrdý oriešok, teda až dovtedy, kým sa vlády nerozhodli postupne zastaviť predaj nových benzínových a dieselových modelov. Prechod na elektromobily otvoril dvere novým hráčom.

„Čínske značky videli príležitosť, ako sa presadiť,“ hovorí Oliver Lowe, produktový manažér pre značky Omoda a Jaecoo v Spojenom kráľovstve, patria pod čínskeho automobilového giganta Chery.

Nízke náklady na pracovnú silu v Číne spolu s vládnymi dotáciami a veľmi dobre vybudovaným dodávateľským reťazcom priniesli čínskym firmám výhody, tvrdia ich súperi. V správe švajčiarskej banky UBS uverejnenej koncom roka 2023 sa uvádza, že samotná spoločnosť BYD bola schopná vyrábať autá o 25 % lacnejšie ako západní konkurenti.

Čínske firmy popierajú, že podmienky nie sú rovnaké. Podpredseda predstavenstva spoločnosti Xpeng, Brian Gu povedal BBC na Parížskom autosalóne v roku 2024, že jeho spoločnosť je konkurencieschopná „pretože sme zubami nechtami bojovali na najkonkurenčnejšom trhu na svete“.

„Holý protekcionizmus“ zo strany USA?

Obavy, že dovoz elektromobilov z Číny by mohol zaplaviť medzinárodné trhy na úkor etablovaných výrobcov, dosiahli v roku 2024 vrchol. Bidenova administratíva prijala dramatické opatrenia a zvýšila dovozné clá na elektrické vozidlá vyrobené v Číne z 25 % na 100 %, čím v podstate znemožnila ich predaj v USA. Peking to odsúdil ako „holý protekcionizmus“.

EÚ medzitým v októbri 2024 zaviedla na elektrické vozidlá vyrobené v Číne dodatočné clá až do výšky 35,3 %. Spojené kráľovstvo však neprijalo žiadne opatrenia. Matthias Schmidt, zakladateľ spoločnosti Schmidt Automotive Research, tvrdí, že clá EÚ teraz sťažili čínskym firmám získať podiel na trhu. „Dvere boli v roku 2024 otvorené… ale Číňania svoju šancu nevyužili. Po zavedení ciel teraz čínski výrobcovia nemôžu presadiť svoju cenovú výhodu u európskych spotrebiteľov.“

Ultramoderné centrum elektromobilov od Renaultu

Európski výrobcovia sa predháňajú vo vývoji vlastných cenovo dostupných elektromobilov. Francúzska automobilka Renault je medzi nimi. V jej fabrike v meste Douai na severovýchode Francúzska zvára armáda robotov oceľové profily na vytvorenie karosérií, zatiaľ čo na hlavnej montážnej linke automatizované systémy spájajú karosérie, dvere, batérie, motory a ďalšie diely, kým ich pracovníci dokončia.

Fabrika vyrába autá pre Renault od roku 1974, ale pred štyrmi rokmi boli zastarané výrobné linky nahradené novými vysoko automatizovanými, digitálne riadenými systémami. Časť areálu prevzala aj čínska spoločnosť AESC, ktorá postavila svoju vlastnú „gigantickú fabriku“ v susedstve.

Je to súčasť širšieho plánu spoločnosti Renault na vybudovanie ultramoderného „centra“ pre elektromobily v severnom Francúzsku. Toto centrum, ktoré odráža techniky výroby čínskych výrobcov, znižuje náklady maximalizáciou efektívnosti a zabezpečením čo najbližšieho umiestnenia dodávateľov. „Naším cieľom bolo, aby sme tu mohli vyrábať cenovo dostupné elektromobily, ktoré sa budú predávať v Európe,“ vysvetľuje Pierre Andrieux, riaditeľ fabriky v Douai, a tvrdí, že automatizované procesy „nám to umožnia robiť to so ziskom.“

Spoločnosť však využíva aj niečo, čo čínske značky nemajú: dedičstvo. Jej najnovší model Renault 5 E-tech, vyrábaný v Douai, si požičal názov od jedného z najznámejších produktov spoločnosti. Pôvodný Renault 5, uvedený na trh v roku 1972, bol svojrázny malý automobil pre každého, s krabicovým vzhľadom a nízkymi prevádzkovými nákladmi, ktorý sa stal kultovou klasikou.

Nový dizajn, napriek tomu, že ide o najmodernejší elektrický automobil, vzdáva hold svojmu predchodcovi názvom a vzhľadom v snahe napodobniť jeho obľúbenosť.

Obavy týkajúce sa bezpečnosti, špionáže a hackerských útokov

Bez ohľadu na to, aké žiadané sú čínske autá v porovnaní s európskymi konkurentmi, niektorí odborníci sa domnievajú, že by sme sa pred nimi mali mať na pozore, z bezpečnostných dôvodov.

Väčšina moderných vozidiel je nejakým spôsobom pripojená na internet, napr. na satelitnú navigáciu, a telefóny vodičov sú často pripojené k systémom vozidla. Tzv. „aktualizácie over-the-air“, ktoré ako prvá zaviedla spoločnosť Tesla, môžu aktualizovať softvér vozidla na diaľku.

To všetko viedlo v niektorých kruhoch k obavám, že autá by mohli byť napadnuté hackermi a zneužité na uchovávanie špionážneho softvéru, monitorovanie osôb alebo dokonca zastavené dotykom klávesnice.

Začiatkom tohto roka britské noviny informovali, že vojenskí šéfovia a šéfovia spravodajských služieb dostali príkaz, aby počas jazdy na elektrických vozidlách nediskutovali o služobných záležitostiach; tiež sa tvrdilo, že autá s čínskymi komponentmi majú zakázaný vstup na citlivé vojenské miesta.

V máji potom bývalý šéf spravodajskej služby MI6 vyhlásil, že technológia čínskej výroby v celom rade výrobkov, vrátane automobilov sa dá ovládať a programovať na diaľku. Richard Dearlove varoval poslancov, že existuje možnosť „znehybniť Londýn“.

Peking vždy odmietal všetky obvinenia zo špionáže. Hovorca čínskeho veľvyslanectva v Londýne tvrdí, že nedávne obvinenia sú „úplne nepodložené a absurdné“. „Čína dôsledne presadzuje bezpečný, otvorený a na pravidlách založený rozvoj globálnych dodávateľských reťazcov,“ uviedol hovorca pre BBC. „Čínske podniky pôsobiace po celom svete musia dodržiavať miestne zákony a predpisy.

„K dnešnému dňu neexistujú žiadne dôveryhodné dôkazy na podporu tvrdenia, že čínske elektrické vozidlá predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre Spojené kráľovstvo alebo akúkoľvek inú krajinu.“

Čínska vláda nie je zameraná na sledovanie

Joseph Jarnecki, výskumný pracovník think-tanku pre obranu a bezpečnosť The Royal United Services Institute, tvrdí, že potenciálne riziká možno zmierniť. „Čínske automobilky existujú na tomto vysoko konkurenčnom trhu. Hoci sú podriadené čínskym zákonom, ktoré môžu vyžadovať dodržiavanie národných bezpečnostných agentúr, žiadna z nich nechce poškodiť svoju schopnosť rastu a medzinárodného vývozu tým, že bude vnímaná ako bezpečnostné riziko,“ hovorí.

„Čínska vláda si rovnako uvedomuje potrebu ekonomického rastu. Nie je zameraná výlučne na sledovanie.“

Automobilový priemysel je však len jednou z oblastí, v ktorých sa čínske technológie čoraz viac zapájajú do ekonomiky Spojeného kráľovstva. Napr. na dosiahnutie vládnych cieľov v oblasti klímy „bude potrebné využívať technológie dodávané z Číny“, dodáva Jarnecki.

Je presvedčený, že regulačné orgány kľúčových priemyselných odvetví by mali mať dostatočné zdroje na monitorovanie kybernetickej bezpečnosti a na poskytovanie poradenstva spoločnostiam využívajúcim čínske výrobky v súvislosti s prípadnými problémami.

Pokiaľ ide o elektromobily poháňané čínskou technológiou, niet pochýb o tom, že tu zostanú. „Aj keď máte auto vyrobené v Nemecku alebo inde, pravdepodobne obsahuje dosť čínskych komponentov,“ hovorí Dan Caesar.

Realita je taká, že väčšina z nás má smartfóny a veci z Číny, z USA, z Kórey, bez toho, aby sme sa nad tým zamysleli. Takže si myslím, že sa tu šíri strach z toho, čoho sú Číňania schopní. „Myslím si, že sa musíme zmieriť s tým, že Čína bude veľkou súčasťou budúcnosti.“

Prečítajte si tiež:

• Čína by mohla spôsobiť pád svetového automobilového priemyslu
• Čína drzo nabúrava strategickú rovnováhu aj vo vesmíre