Uplynulý piatok sa mnohí tešili z hlasovania v parlamente, počas ktorého poslanci odmietli Istanbulský dohovor a poverili vládu, aby to oznámila Rade Európy. V dôsledku prezidentských volieb bolo ticho, ale aktuálne sa už ozývajú prvé hlasy. Ako prvá už kľučkuje Lucia Žitňanská, ktorá tvrdí, že vláda sama nemôže uskutočniť opatrenia k ukončeniu ratifikácie – je potrebné rozhodnutie prezidenta. Aký je Váš postoj k tvrdeniam Žitňanskej, ktorú možno považovať za hlavnú politickú presadzovateľku Istanbulského dohovoru?

Uznesenie NR SR k Istanbulskému dohovoru je práve kvôli kompetencii prezidenta  formulované tak, že neukladá vláde, ale žiada vládu, pretože vláda koná z poverenia prezidenta podľa rozhodnutia prezidenta 250/2001 Z. z., ktorým prezident preniesol prípravu a prerokúvanie tzv. prezidentských zmlúv na vládu SR.

Vzhľadom k platnému uzneseniu Národnej rady SR však Istanbulský dohovor nikdy nemôže nadobudnúť platnosť a túto skutočnosť je potrebné formálne oznámiť Rade Európy, pretože Slovenská republika prostredníctvom uznesenia NR SR jasne prejavila svoju vôľu nebyť viazaná Istanbulským dohovorom.

Podľa čl. 7, ods. 4 Ústavy SR totiž na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada SR rozhodla, že súhlas neudelí a požiadala vládu, aby toto rozhodnutie oznámila Rade Európy.

Ignorovanie uznesenia parlamentu, ktoré získalo podporu vysoko presahujúcu ústavnú väčšinu môže v budúcnosti spôsobiť oslabenie kompetencií prezidenta.

Ak by ukončenie ratifikácie stálo aj na prezidentovi, budú podľa Vás Andrej Kiska alebo Zuzana Čaputová rešpektovať hlasovanie 101 poslancov, ktorí sa vyslovili za ukončenie procesu ratifikácie?

Bez súhlasu Národnej rady SR nemôže Istanbulský dohovor nadobudnúť platnosť.

Radšej si nechcem predstavovať situáciu, že by prezident nerešpektoval túto kompetenciu NR SR. Formálne oznámenie Rade Európy si vyžaduje  aj úcta voči ostatným subjektom medzinárodného práva.

Denník N zverejnil rozhovor s Katarínou Farkašovskou z Aliancie žien Slovenska. Ona ako aj mnohí ďalší začínajú kritikom Istanbulského dohovoru vyčítať, že samotný dokument nečítali „v texte sa nikde nespomínajú homosexuálne dvojice, páry, registrované partnerstvá ani manželstvá, nikde sa nespomína adopcia detí homosexuálnymi pármi ani žiadna iná adopcia.“ Ktoré články dohovoru vy vnímate ako sporné v súvislosti s gender ideológiou, ktorá dá základ práve pre LGBTI požiadavky?

No to je na dlhší článok, asi najlepšie to vyjadril Bulharský ústavný súd vo svojom rozhodnutí, ktorým odmietol ratifikáciu Istanbulského dohovoru uviedol:

“Ústavná definícia manželstva, ako bola vždy prítomná v bulharskej právnej tradícii, je obsiahnutá v ustanovení článku 46, §1, je definovaná ako “… dobrovoľná únia medzi mužom a ženou”. Ústavná úprava manželstva je založená na pochopení existencie dvoch biologicky definovaných pohlaví – muža a ženy. Definovaním manželstva ako dobrovoľnej aliancie medzi mužom a ženou Ústava stanovuje rozdielne biologické pohlavia v imperatíve umožnenia manželstva. Porozumenie manželstva ako vzťahu medzi mužom a ženou je hlboko zakorenené v bulharskom právnom vedomí a v tomto zmysle je základom ústavnej regulácie.

Na rozdiel od tohto ústavného chápania pohlavia ako biologickej kategórie je pojem rod ako sociálny konštrukt prítomný v Dohovore samostatne a spolu s pojmom pohlavie. Ako sa už uviedlo, táto situácia presúva rozsah Dohovoru z uvedených cieľov ochrany žien a otvára priestor pre jeho protichodné uplatňovanie, čo je v rozpore s právnym štátom vo formálnom zmysle (článok 4, §1 ústavy).

Dohovor pripravuje pôdu pre zavedenie pojmov “rod” a “rodová identita” s definíciou uvedenou v článku 3 (c) v bulharskom právnom systéme. Požiadavky článku 4, §3 Dohovoru by v Bulharskej republike uložili postupy na zabezpečenie právneho uznania iného ako biologického pohlavia v rozpore s ústavou.

Princíp právneho štátu je prítomný v praxi Ústavného súdu so známym a dobre zavedeným obsahom, ktorý spája formálny a materiálny aspekt. Dnes je európsky právny priestor široko zdieľaný s porozumením právneho štátu, ktorý zahŕňa zásadu právnej istoty – formálny prvok a zásadu hmotnej spravodlivosti – podstatný prvok (rozhodnutie č. 1 z 27. januára 2005 pod č. 8/2004).

Právny štát vo formálnom zmysle (stav právnej istoty) vyžaduje, aby obsah právnych koncepcií bol jasný a jednoznačný. Požiadavka právnej istoty a predvídateľnosti vylučuje existenciu dvoch paralelných a vzájomne sa vylučujúcich pojmov “пол” (pohlavie / rod). Ratifikácia Dohovoru by viedla k zavedeniu koncepcie, ktorá by bola v rozpore s ústavným právom vo vnútroštátnom právnom poriadku.

Právny štát je základom zavedeného ústavného poriadku. Produkcia podľa článku 149, §1 bod 4 prvého návrhu základného zákona zaručuje zavedenie hodnôt medzinárodného spoločenstva do vnútroštátneho právneho poriadku pri zachovaní jadra hodnôt stanovených ústavou.

V Dohovore definovaním “gender” ako sociálneho konštruktu sa zruší obmedzenie na dve pohlavia – muž a žena ako biologicky určené. Ak však spoločnosť stratí schopnosť rozlišovať ženu a muža, boj proti násiliu páchanému na ženách je len formálny, ale neúplný záväzok.”

Farkašovská v rozhovore tiež uviedla: „Odkazujeme všetkým, ktorí hlasovali za zastavenie prijatia Istanbulského dohovoru, že od dnešného dňa sú spoluzodpovední za každé jedno násilie na ženách a ich deťoch.“ Prečo podľa Vás stúpenci ratifikácie dohovoru idú do tak hraničných obvinení aj napriek tomu, že kritici chcú, aby ustanovenia Istanbulského dohovoru týkajúce sa násilia na ženách boli implementované do slovenských zákonov?

Je to lož a krivé obvinenie. Máme legislatívu ktorá každú jednu ženu chráni. Tú nie sú potrebné výrazné zmeny.

Bohužiaľ prostriedky, ktoré mohli ísť na reálnu pomoc ženám a budovanie zariadení pre týrané ženy na rozšírenie bezpečných priestorov idú na propagáciu Istanbulského dohovoru.

Neviem o tom, že by pani Farkašovská mala zariadenie, ktoré by poskytovalo ubytovanie pre týrané ženy. Z ich stránky vidím, že dostali viac ako 191.000 eur na poradenstvo pre rodovo podmienené násilie.

Zariadenia cirkvi pomáhali týraným ženám oveľa skôr, ako začali tiecť  financie z EÚ na Istanbulský dohovor. Bolo to v čase, keď hlavnou agendou mnohých feministických organizácií prezentovanej ako tzv. „pomoc ženám“ bolo akurát tak presadzovanie a propagácia práva zabiť vlastné nenarodené dieťa.