Môj profil 
Predplatné
Chidašeliová sa do vlády dostala vďaka „kvóte“ jej Republikánskej strany a hneď sa predstavila ako zúrivá euroatlantistka. Okamžite požadovala, aby bola Gruzínsku vystavená „cestovná mapa“ vstupu do NATO. Pri stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Stoltenbergom minulé leto v Bruseli Chidašeliová zdvihla varovný prst a maľovala obraz gruzínskej apokalypsy, ktorá podľa nej nastane, ak Gruzínsko nebude bližšie k pohlteniu štruktúrami NATO: „Pred varšavským samitom nemáme pre našich partnerov na stole iné návrhy. Ak Gruzínsko nedostane „cestovnú mapu“ v priebehu nasledujúceho samitu, stane sa to tragédiou pre krajinu.“
Chidašeliová má zrejme svoje politické vzory v takých politikoch, ako sú Saakašvili, Porošenko, či Kiska. Jej ďalšou výraznou črtou totiž je, že má názorovo veľmi blízko k postojom sekretárky na americkom veľvyslanectve svojej krajiny. Po britké a nepriateľské slová na adresu Ruska preto nemusí načierať hlboko do úst. V júli 2015 sa prihlásila do súťaží o Nobelovú cenu mieru a Vtipnejší vyhráva výrokmi typu „Gruzínsko úspešne vedie diplomatickú vojnu s Ruskom“ a „Rusko stráca pozície v diplomatických kruhoch, Gruzínsko nachádza nových priateľov“. Chidašeliová stála pri zrode spoločného cvičebného centra Gruzínska a NATO na území štátu a z Tbilisi si urobili obľúbené miesto na návštevu vojenskí predstavitelia z Bruselu, z USA, ba aj z Erdoganovho islamskoštátneho Turecka.
S takouto politickou výbavou sa Chidašeliová nemôže pochváliť autoritou u gruzínskych vojakov, ktorí si ešte pamätajú, ako Západ nahuckal Gruzínsko na augustový prepad Južného Osetska na začiatku olympijských hier v Pekingu v roku 2008, a keď bolo zle, tak sa stiahol.
Gruzínska agresia voči Južnému Osetsku , ktorá sa začala 8. 8. 2008, bola spojená aj so zabíjaním ruských štátnych občanov, ba aj so zabitím ruských mierotvorcov, ktorí tam pôsobili na základe dohody. Keď však statoční Oseti s pomocou ruskej operácie gruzínsku agresiu odrazili a ruské vojská už boli neďaleko Tbilisi, aby hada vytopili priamo v jeho diere, Michail Saakašvili, vtedajší gruzínsky prezident a dnešný gubernátor ukrajinskej Odesy s ambíciami na kreslo pomajdanového ukrajinského prezidenta, či aspoň premiéra v hrôze pred televíznymi kamerami žuval v ústach vlastnú kravatu. Tento výjav by si mala smelá gruzínska „ólbrajtka v malom“ púšťať zo spomaleného videozáznamu trikrát denne, a to vždy pred jedlom. Je lepšie poučiť sa z cudzích chýb, ako sa neskôr kŕmiť mužskými odevnými doplnkami.
Vladimír Mohorita
.jpg)
