Môj profil 
Predplatné
Zmluvu podpísali minulý týždeň Kanadský premiér Justin Trudeau, predseda Európskej rady Donald Tusk, slovenský premiér Robert Fico vo funkcii predsedu Rady EÚ a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. CETA ešte musí prejsť hlasovaním v Európskom parlamente a musia ju ratifikovať národné parlamenty členských štátov.
“Tešme sa z toho, že máme na svete progresívnu a dobrú zmluvu obchodného charakteru, ktorá môže byť príkladom pre ďalšie krajiny sveta,” uviedol Fico a pokračoval,“Je to významná zmluva o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou. Vytvára nové príležitosti nielen pre obchod, ale aj pre investície a nové pracovné miesta.”
K dohode sa vyjadrili aj Kanaďania ktorí už majú skúsenosť s jednou takou obchodnou dohodou a preto natočili video v ktorom Európanov varujú pred podpisom tejto zmluvy.
My Kanaďania, keď vidíme ako vy Európania zápasíte s obchodnou dohodou CETA, vám poradíme. My o tom vieme všetko vďaka severoamerickej obchodnej dohode NAFTA. Podpísali sme ju s USA a Mexikom, lebo vraj mala pomôcť rásť ekonomikám všetkých troch krajín a vytvoriť státisíce nových pracovných miest. Ale opak bol pravdou. Kanadské pracovné miesta sa začali presúvať do USA, kde je nižšia ochrana zamestnancov. Napríklad korporácia Caterpillar, ktorá vyrábala lokomotívy v Ontáriu požiadala svojich zamestnancov, aby súhlasili so znížením platov o 50%. Keď to odmietli, Caterpillar premiestnil výrobu do USA. O 4 roky prišli o prácu aj americky robotníci s polovičným platom, keď Caterpillar premiestnil výrobu do Mexika, kde mohol platiť ešte nižšie mzdy. Za 6 rokov stratila Kanada 350 000 pracovných miest.
Takzvané dohody o voľnom obchode okrem znižovania platov, znižujú aj normy pre bezpečnosť potravín, zdravia a životného prostredia. Dohody ako CETA alebo TTIP to nazývajú harmonizáciou. Harmonizácia v skutočnosti znamená zníženie noriem na najnižšiu možnú úroveň. Dohody ďalej dávajú korporáciám privilégia, že ak nejaká vláda schváli zákon, o ktorom si korporácia bude myslieť, že ohrozí jej zisk, bude môcť zažalovať vládu o ušlý zisk. Súd však bude prebiehať na súkromnom arbitrážnom súde. Rozhodcami tohto súdu bude elitná skupina právnikov platených korporáciami. Kvôli zmluve NAFTA bola Kanada zažalovaná už 37 krát. Doteraz Kanadská vláda musela vyplatiť 350 miliónov dolárov americkým korporáciám. Ďalšie spory v hodnote 1,75 miliardy sú už na stole.
Keď Kanada zakázala import benzínu s obsahom MMT (podozrenie na neurotoxín), americká korporácia Ethyl corp. prinútila Kanadskú vládu zrušiť tento zákaz a k tomu zaplatiť ušlý zisk 10,2 milióna dolárov. Keď Kanadská vláda zakázala frakovanie v provincii Quebec, zažalovala ju energetická spoločnosť o 152 miliónov dolárov.
Pri dohode CETA bol arbitrážny súd ISDS len premenovaný a rozhodcovia sa premenovali na sudcov. Problém je, že skoro každá americká korporácia má pobočku v Kanade. Takže ak sa aj TTIP nepodpíše, cez CETU bude môcť 42 tisíc amerických korporácií použiť svoje Kanadské pobočky, aby žalovali EU za jej enviromentálne, zdravotné a pracovné štandardy. EU predpokladá že CETA zabezpečí mierny rast. Stojí ale za to?
Minister hospodárstva Peter Žiga skonštatoval, že sa podarilo uzavrieť takú zmluvu, ktorá je “priekopnícka” a vzorom pre ďalšie obchodné rokovania s inými krajinami.
“Európa potvrdila, že nie je stará dáma, ale progresívny spolok štátov. Dohoda je tým, čím Európa môže deklarovať svoju pozíciu v obchodnom svete a že jej patrí popredné miesto pri tvorbe politiky na globálnej úrovni,” odkázal Žiga.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
