Môj profil 
Predplatné
Nový americký viceprezident Mike Pence a šéf Pentagónu James Mattis vyslali jasný signál svojim spojencom v NATO: na obranu musia „investovať“ 2 percenta HDP – a basta. Pripomenuli, že zatiaľ túto požiadavku spĺňajú iba štyri štáty – Veľká Británia, Estónsko, Poľsko a Grécko. Litva avizovala, že na budúci rok tiež dosiahne 2-percentnú hranicu.
Česko zatiaľ patrí ku štátom so skromným obranným rozpočtom a na obranu dáva iba 1,09 percenta, čím sa zaradilo na siedme miesto od konca „natovského rebríčku“. Minister obrany však neskrýva optimizmus a hovorí, že Česko dokáže zvýšiť výdavky na armádu na 1,4 percenta do r. 2020 a na 2 percenta do r. 2025. Pripomenul, že každý rok krajina zvyšuje výdavky na obranu o 9 – 10 percent.
Podpredseda vlády a predseda KDU-ČSL Pavel Bělobrádek tento optimizmus ministra obrany nezdieľa. Vo svojej reakcii na jeho výroky na Twitteri napísal, že jeho strana navrhuje väčšie navýšenie rozpočtu na obranu už od roku 2013, ale ČSSD a ANO sú proti. Obáva sa, že namiesto 1,4 percenta HDP do roku 2020 Česko bude schopné „investovať“ iba 1,01 percenta HDP.
České média pripomínajú, že podľa schváleného plánu predpokladaný rozpočet na budúci rok je 57,8 miliardy českých korún a na rok 2019 – 62,7 miliardy. To by predstavovalo asi 1,2 percenta HDP. Ak by Česko chcelo dosiahnuť 1,4 percenta HDP, malo by obranný rozpočet na budúci rok navýšiť na 68 miliárd a v r. 2020 o ďalších necelých 8 miliárd korún.
Český minister zahraničia Lubomír Zaorálek v rozhovore pre Českú televíziu podčiarkol, že krajina môže zvládnuť tieto plány, ale musia sa na tom dohodnúť vládne strany. Nemyslí si však, že sa s realizáciou týchto plánov treba príliš ponáhľať, pretože by to mohlo zruinovať český štátny rozpočet. „Keby sme sa rozhodli, že v krátkom čase splníme tento záväzok, tak si myslím, že by to bola pohroma,“ podčiarkol.
Eugen Rusnák
.jpg)
.JPG)
