Londýn 3. decembra 2014 (HSP/Foto:TASR)

Včera si celá Veľká Británia s uľahčením vydýchla: zdá sa, že sa definitívne vyriešila otázka, ktorá trápi viacerých obyvateľov kráľovstva už vyše 2 rokov. Niektorí média postrehli, že aj kráľovná Alžbeta bola veľmi nervózna

Britskí vedci včera oznámili, že konečne majú nezvratné dôkazy o pravosti telesných pozostatkov stredovekého kráľa Richarda III. Potvrdila to posledná expertíza. Možno sa až teraz upokojí verejná hladina na ostrovoch. Všetky doterajšie expertízy, dokonca aj testovanie DNA predsa vyvolávali pochybnosti a otázky.

Kosti kráľa, ktorý panoval v 15. storočí, na začiatku septembra r. 2012 našli a vyzdvihli spod parkoviska v centre britského mesta Leicester. Trojtýždňový príbeh pátrania po hrobe posledného anglického panovníka z yorkskej vetvy dynastie Plantagenetovcov úspešne skončil. Vedci lokalizovali miesto hrobu a našli kostru, ktorá podľa všetkého skutočne patrí Richardovi III. Oznámili to vedúci pátrania Richard Taylor a Richard Buckley z University of Leicester /Veľká Británia/ a Philippa Langleyová z Richard III Society.

Experti už od začiatku pripisovali tieto pozostatky panovníkovi, ktorého zvečnil vo svojej dráme William Shakespeare, na základe analýzy pokrivenej chrbtice a zranení, ktoré ho pripravili o život. Slávny Shakespeare ho zobrazil ako hrbatého uzurpátora, ktorý v boji o trón neváhal vraždiť. V londýnskom Toweri nechal zavraždiť aj svojich dvoch synovcov, princov.

Mnohí historici tvrdia, že toto zobrazenie „ničomníka“ nie je k Richardovi III. spravodlivé a že ho úmyselne očiernili jeho následníci z dynastie Tudorovcov.

Čím bol vlastne zaujímavý Richard III.? Bol to posledný anglický kráľ, ktorý zahynul v boji. Padol v bitke pri Bosworthe v roku 1485 počas konfliktu známeho ako Vojna ruží. Kráľ Richard III. bol aj posledným z rodu Yorkovcov. Zomrel vo vojne, po ktorej Plantagenetovcov na anglickom tróne vystriedali Tudorovci.

Známky predsmrtnej traumy na rozbitej lebke a hrot šípu zachytený v hornej časti chrbtice kostry muža nájdenej v Leicesteri vyvolali nádej, že ide o pozostatky nezvestného kráľa Richarda III. Kráľa podľa niektorých zdrojov strhli v boji z koňa a zabili ranou do hlavy.

Kostra tiež vykazovala vážnu skoliózu – dospelý muž, ktorému patrila, musel mať jedno rameno vyššie. Kráľ, ktorý bol v bitke porazený, bol pochovaný vo františkánskom kláštore Greyfriars. Ten bol však v 30. rokoch 16. storočia zrovnaný so zemou. Archeológovia až pred 2 rokmi zistili, že kláštor postavili na mieste, kde bolo vybudované mestské parkovisko.

Výkopové práce na ňom sa začali 25. augusta 2012 a o niekoľko dní odhalili zvyšky kláštora a kostola s pozostatkami kráľovej kostry.   

Vedci vykonali niekoľko zložitých expertíz. V novej štúdii – pravdepodobne je to najstarší vyriešený forenzný prípad v dejinách – porovnali vedci DNA získanú z kostry so žijúcimi príbuznými a analyzovali jej časti zodpovedné za farbu očí a vlasov. Porovnali ich s najstarším zachovaným portrétom Richarda III. „Richardov prípad je možné prirovnať k prípadu nezvestnej osoby,“ povedala Turi Kingová, genetička z univerzity v Leicesteri, ktorá viedla výskum. Spolu s kolegami porovnala DNA kostry získanú z jedného zo zubov a kosti z nohy so vzorkami, ktoré poskytol 14. bratranec Richarda III. z matkinej strany, a výsledkom bola zhoda.

Kingová s kolegami vyslovili hypotézu, že anglický monarcha mal modré oči a svetlé vlasy, ktoré s pribúdajúcim vekom tmavli. Keďže z obdobia jeho života sa žiadny portrét nezachoval, museli vedci použiť portrét, ktorý bol namaľovaný asi 25 rokov po jeho smrti.

Richard má na ňom svetlohnedé vlasy a modré oči. Vedci tiež porovnali DNA z kostry so vzorkami od žijúcich príbuzných zo strany Richardovho otca. Nenašli žiadnu zhodu. Tento objav by mohol spochybniť urodzený pôvod niektorých príslušníkov kráľovského rodu.

Experti už nemali pochybnosti: zaúradovala nevera, čo v stredovekých kráľovských rodinách vôbec nebolo zriedkavosťou. Bola však otázka, na ktorú vedci nevedeli odpovedať: kde v Richardovom rodostrome došlo k nevere? Tento objav vyvolal aj otázky o legitímnosti kráľov Henricha V., Henricha VI. a celej Tudorovskej dynastie, vrátane známych panovníkov Henricha VIII. a Alžbety I.

Kevin Schurer, ďalší z autorov štúdie, vyhlásil, že nároky na trón sú založené aj napríklad a víťazstvách na bojiskách a ďalších okolnostiach, nie len na kráľovskom pôvode. „Žiadnym spôsobom nenaznačujeme, že Jej Veličenstvo /kráľovná Alžbeta II./ by nemala byť na tróne,“prízvukoval Kevin Schurer. Súčasná britská kráľovská rodina je príbuzná s rodom Tudorovcov a Richardovou sestrou. Podľa výskumníkov je to po prvý raz, čo sa podarilo získať vedecký dôkaz spochybňujúci stredovekú následnícku líniu.

Vedci na kostre urobili množstvo testov. Analýza rádiokarbónovou metódou potvrdila, že kosti patria zhruba 30-ročnému mužovi, ktorý žil približne v dobe medzi rokmi 1455 – 1540.

Richard III. padol, keď mal 32 rokov. Aj dôkladné skúmanie kostí ukazovalo na Richarda III. Nájdené pozostatky preukázali vážnu skoliózu. Dobové pramene aj Shakespeare zdôrazňovali deformovanú postavu. Skúmanie taktiež odhalilo desať zranení, z toho osem na hlave. Richard III. ich utrpel v bitke a zrejme aj po smrti, kedy víťazi jeho mŕtvolu zohavili. Analýza rovnako potvrdila, že pozostatky mali subtilné kosti, čo odpovedá dobovému opisu Richardovej krehkej postavy.

„Štúdia nájdených kostí presvedčivo ukazuje, že ide o Richarda III.,“ zdôraznila biologička Jo Applebyová. „Lebka bola v dobrom stave. Aj keď bola krehká, mohli sme z nej získať podrobné informácie,“ dodala. Výskum ale neukázal, že by mal chromú ruku, ako píšu niektorí tudorovskí historici.

Pre identifikáciu kostry ale bola kľúčová analýza DNA. Genealógovia z univerzity pre identifikáciu štyroch potomkov Richarda III., ktorí súhlasili z anonymnej účasti na projekte. Nakoniec porovnali DNA z nájdenej kostry s DNA stolára Michala Ibsena, ktorý je po 16 generáciách potomkom Richardovej sestry Anny z Yorku a žije v Londýne. Genetička Turi Kingová oznámila, že analýza zhodu DNA potvrdila. Najprv vraj mali vedci obavy, či nie sú kosti v príliš zlom stave a či bude možné získať z nich potrebnú vzorku. „Som mimoriadne potešená, že sa nám podarilo získať vzorku DNA, s ktorou sme mohli pracovať,“ uviedla.

Peter Soulsby, starosta mesta Leicester, ktoré sa nachádza 160 kilometrov na sever od Londýna, vyhlásil, že telesné pozostatky monarchu uložia v mestskej katedrále. Vtedy ešte nevidel, že vypukne skutočná bitka, ktorá sa skončí na súde: viaceré zainteresované strany mali vlastný názor na to, kde by mali pochovať pozostatky slávneho kráľa…

A 25. mája tohto roku porota oznámila svoje rozhodnutie. Potomkovia anglického kráľa Richarda III. prehrali súdny spor o to, kde by mal byť Richard opätovne pochovaný. Traja sudcovia londýnskeho súdu rozhodli, že súdne preskúmanie rozhodnutia súdu nižšieho stupňa nie je nutné.

Čo sa riešilo na súde? Predstavitelia univerzity, ktorí majú podporu leicesterskej mestskej rady, dostali povolenie ministerstva spravodlivosti kráľa opätovne pochovať v Leicesterskej katedrále. Toto rozhodnutie však napadla Aliancia Plantagenetovcov, ktorej členmi sú aj Richardovi vzdialení príbuzní, a požiadala súd, aby plány Leicesterskej univerzity zastavil.

Podľa Aliancie vláda postupovala „nepochopiteľne“, keď rozhodnutie vydala, pretože rozhodnutie o mieste posledného odpočinku kráľa by malo byť predmetom verejnej diskusie. Aliancia žiadala, aby bol Richard pochovaný v severoanglickom meste York, ktoré bolo počas kráľovej 26-mesačnej vlády mocenskou základňou jeho prívržencov. Väčšina obyvateľov Veľkej Británie dúfa, že závery posledných expertíz už nik nenapadne a s konečnou platnosťou bude potvrdené, že nájdená kostra je pravá a sú to skutočne pozostatky kráľa Richarda III.

eu