Podľa nemeckého denníka Die Welt aspoň jedno tetovanie má na svojom tele približne 12 % Európanov. Portál dodáva, že to, aké chemikálie obsahujú farby a či náhodou nespôsobujú rakovinu, zaujíma len úplné minimum z nich.
Majiteľka belgického tetovacieho štúdia Sandy Verfailleová uviedla, že klienti sa väčšinou zaujímajú o to, ako dlho bude procedúra trvať, ako veľmi je bolestivá, alebo či farby nespôsobujú alergie. “Stane sa sotva raz za rok, že sa niekto pýta na chemikálie v tetovacích farbách,” hovorí Verfailleová.
Tetovacie farby môžu obsahovať nebezpečné látky, o ktorých sa vie, alebo sú podozrivé z toho, že by mohli vyvolávať nádory, genetické mutácie, alergie, mať toxické účinky na reprodukciu alebo iné nepriaznivé účinky na zvierací alebo ľudský organizmus, uvádza český web Echo24.
Doteraz ale neexistujú štúdie, ktoré by preukázali priamu súvislosť medzi tetovaním a rakovinou u človeka. Výsledky skúmania zdravotných dopadov tetovania na človeka nie sú jednoznačné. Navyše, výrobcovia týchto substancií ich obvykle vyrábajú aj na iné účely. Pigmenty, ktoré sú obsiahnuté v tetovacích farbách, sa väčšinou vyrábajú na použitie v textíliách, a umelých látkach.
Európska komisia kvôli nedostatku informácii o tetovacích látkach požiadala Európsku chemickú agentúru (ECHA), aby posúdila riziká spojené s chemickými látkami v nich obsiahnutých vo vzťahu k ľudskému zdraviu a preskúmala potrebu obmedzenia ich používania v rámci celej EÚ.
V súčasnosti neexistujú na úrovni EÚ platné právne predpisy upravujúce túto problematiku, ale sedem členských štátov (Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Nórsko a Lichtenštajsko) majú svoje vlastné predpisy vychádzajúce z uznesení Rady Európy z roku 2008 o bezpečnosti tetovania alebo z uznesenia z roku 2003, ktoré mu predchádzalo. Okrem toho sa tetovacích farieb týka smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.
Agentúra ECHA predložila výsledok štúdie EÚ koncom minulého roka. V dokumente sa navrhuje obmedzenie pri využití okolo štyroch tisíc chemikálií. Ide o najdlhší zoznam tohto druhu, aký ECHA za dobu svojej existencie vytvorila. ECHA teraz svoje poznatky postupne zasiela komisii, ktorá rozhodne, či obmedzí uplatnenie predmetných chemických látok, alebo nie.
Ak EK obmedzenie podporí, nadobudne platnosť po konzultáciách so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO), odhlasovaní členskými štátmi a schválení Európskou radou a Európskym parlamentom. Celý tento proces zaberie približne dva až dva a pol roka.