Londýn 30. novembra (TASR) – Britské úrady dostali pred polrokom informáciu, že najvyššie miesta v Rusku sa zaujímajú o aktivity Alexandra Perepeličného a teraz veľmi intenzívne skúmajú príčiny jeho náhlej smrti. S odvolaním sa na britské médiá to dnes napísala agentúra RIA Novosti.
Britské ministerstvo vnútra sa podľa nej obáva, že záhadná smrť Perepeličného sa môže vyvíjať ako kauza Alexandra Litvinenka – bývalého príslušníka ruskej tajnej služby a veľkého kritika ruskej vlády, ktorú obvinil zo zodpovednosti za atentáty na bytové domy na území Ruska pripisované Čečencom. Litvinenko zomrel v roku 2006 v britskom exile na otravu polóniom.
Perepeličnyj spolupracoval so švajčiarskymi vyšetrovateľmi na odhalení prania špinavých peňazí cez banku Credit Suisse, na ktoré upozornil svojho času právnik Sergej Magnitskij, pracujúci pre britskú firmu Hermitage.
Podľa právnikov fondu Hermitage Capital banka Credit Suisse prala peniaze, ktoré ako refundáciu v rozpore so zákonom vrátili ruskí daňoví inšpektori.
Perepeličnyj, ktorého pred dvoma týždňami našli mŕtveho v blízkosti jeho domu v meste Weybridge na severe Británie, bol kľúčovým svedkom v kauze Magnitského, konštatovali britské médiá. Ruský vyšetrovateľ, ktorý si neželal byť menovaný, toto tvrdenie odmietol, uviedla dnes agentúra RIA Novosti.
Príčina Perepeličného náhlej smrti nie je známa, nepomohla ju určiť ani pitva. V článku britského denníka sa uvádza, že Perepeličnyj sa podľa všetkého tešil dobrému zdraviu. Polícia preto údajne nariadila urobiť toxikologické vyšetrenie krvi.
RIA Novosti dnes informuje, že konzervatívny poslanec Dominic Raab požiadal ministerku vnútra Theresu Mayovú, aby jej rezort poskytol logistickú i finančnú pomoc pri vyšetrovaní kauzy Perepeličného práve v súvislosti s vyšetrovaním švajčiarskych úradov.
Perepeličnyj, ako tento týždeň napísal britský denník Independent, je už štvrtým človekom zapleteným do škandálu s praním špinavých peňazí, ktorý náhle zomrel.
Perepeličnyj pred tromi rokmi požiadal o politický azyl v Británii. Ruské veľvyslanectvo však nevie potvrdiť, či v čase smrti bol občanom Ruskej federácie.
Perepeličnyj bol dobre situovaným podnikateľom a v Rusku bol nejaký čas v kontakte s tzv. Kľujevovou skupinou, ktorej členovia sú podozriví z celého radu trestných činov v daňovej sfére.
Po tom, ako Perepeličnyj prerušil kontakty s touto organizáciou, rozhodol sa vypovedať v neprospech niektorých jej členov a stal sa jedným z kľúčových svedkov vyšetrovania ich zločinov.
Práve o Kľujevovej skupine sa v Británii píše v súvislosti so smrťou Sergeja Magnitského, ktorý pred tromi rokmi za nejasných okolností zomrel vo vyšetrovacej väznici Matrosskaja tišina v Moskve.
Prípad Magnitskij sa negatívne premietol aj do vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi, kde Snemovňa reprezentantov 16. novembra takmer jednomyseľne prijala tzv. Magnitského zákon, ktorý zavádza povinnosť odoprieť vstup na americké územie predstaviteľom Ruska, podozrivým v prípade zatiaľ neobjasnenej smrti právnika Magnitského.
Rusko okamžite odsúdilo prijatie zákona a pohrozilo odvetnými opatreniami. Moskva označila zákon za "nepriateľský" a za "provokačný útok". Ruské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii uviedlo, že určite presadí prijatie odvetných opatrení.