Bránik: Na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja sa minimálne dva roky falšovala dochádzka zamestnancov. Uhrík: Bránik už niekoľkokrát o úrade šíril klamstvá. Podal som na neho žalobu

Bratislava 30. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:Radovan Bránik Facebook)

Vedúci pracovníci Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) minimálne od júla 2014 viedli popri oficiálnej aj neoficiálnu, paralelnú evidenciu dochádzky zamestnancov – vrátnikov Úradu BBSK, obsahujúcu údaje, ktoré neboli v súlade s viacerými ustanoveniami Zákonníka práce a súvisiacimi predpismi. Na pondelkovej tlačovej konferencii na to upozornil publicista venujúci sa problematike extrémizmu a protisystémovým hnutiam Radovan Bránik.

Novinárom predložil podpísané originálne dôkazy a listiny, ktoré podľa jeho slov zakladajú závažné podozrenie z dlhodobého a opakovaného páchania trestných činov.

Dokumenty má od človeka, ktorý sa na tejto činnosti priamo podieľal. Bránik hovorí o podozreniach z trestných činov týkajúcich sa skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, zneužívania právomocí verejného činiteľa, podvodu, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, a to formou organizovanej skupiny.

“Ide o zvláštny príklad toho, ako sa obraz, ktorý o sebe ĽSNS buduje, teda ako niekoho, kto chráni záujmy pracujúcich pred vykorisťovaním, začína rozsýpať,” podotkol. S odhaleniami prišiel Bránik len necelý týždeň pred krajskými voľbami preto, lebo dokumenty v súčasnej podobe má k dispozícii len niekoľko dní.

Bránik uviedol, že minimálne od júla 2014 bola na Oddelení riadenia ľudských zdrojov Úradu BBSK s vedomím vtedajšieho riaditeľa Úradu BBSK Martina Beluského, súčasného poslanca NR SR, vedená popri oficiálnej aj neoficiálna, paralelná evidencia dochádzky vrátnikov Úradu BBSK. Oddelenie riadenia ľudských zdrojov vedené Alenou Kovaříkovou zabezpečovalo podľa jeho slov vedenie tzv. “reálnej” evidencie skrytou formou, oddelene od oficiálneho systému Úradu BBSK.

“Vedúca oddelenia poverovala podriadených referentov vedením evidencie skutočnej dochádzky a zhotovovaním príslušných výkazov. Motívom pre toto konanie bola potreba zabezpečiť istotu pre konkrétnych zamestnancov, ktorí často pracovali aj nad rámec umožnený Zákonníkom práce, že im bude vyplatená mzda vo výške, ktorú si za svoju prácu skutočne zaslúžili. Často pri výkone ich práce dochádzalo k nedodržaniu limitov nadčasov, alebo k neposkytnutiu povinného odpočinku,” uviedol.

Opakovane tiež malo dochádzať k situáciám, keď sa podľa oficiálnych výkazov pracovník nachádzal na pracovisku, v skutočnosti však namiesto neho vykonávala pracovnú činnosť iná osoba, neraz aj taká, ktorá nebola vo vzťahu k Úradu BBSK v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu. “Viacerí pracovníci sa takto napríklad opakovane preukázateľne zúčastňovali počas pracovnej doby straníckych akcií, ako sú hliadky vo vlakoch,” vyhlásil.

Bránik tvrdí, že aj tzv. “reálna” evidencia obsahuje drobné nepresnosti a vyskytujú sa v nej údaje, ktoré boli dodatočne upravované a pozmeňované. “Poskytuje však oveľa reálnejší obraz o spôsobe, akým dochádzalo po dobu minimálne dvoch rokov k mnohonásobnému porušovaniu zákona. Údaje v ‘reálnej’ evidencii sa zásadne líšia od údajov, ktoré sú súčasťou oficiálnych evidencií archivovaných na Úrade BBSK v papierovej podobe, resp. v elektronickom informačnom systéme,” vysvetlil.

Riaditeľ Úradu BBSK Beluský pritom podľa Bránika vlastnoručne podpisoval najprv výkazy z “reálnej” evidencie, následne po formálnej manipulácii s údajmi nezhodujúcimi sa so Zákonníkom práce schvaľoval a podpisoval aj falšované dokumenty, ktoré boli archivované a v prípade formálnej kontroly z nich nebolo možné zistiť žiadne porušenie zákona.

Bránik pripomenul, že po odchode Beluského nastúpil do funkcie riaditeľa Úradu BBSK poslanec parlamentu Milan Uhrík, ktorý v zavedenej praxi v spolupráci s Kovaříkovou naďalej pokračoval. “Do októbra 2015 pripravovali jej podriadení ‘reálnu’ evidenciu, ktorá bola zatiaľ nestotožnenou osobou následne pozmeňovaná do podoby zhodnej so Zákonníkom práce a pripravovaná na podpis Milanovi Uhríkovi. Ten vlastnoručne podpisoval najprv ‘reálne’ výkazy, následne po ich sfalšovaní a pozmenení podpisoval aj tie, ktoré boli ukladané do oficiálnej evidencie Úradu BBSK,” oznámil publicista.

Od novembra 2015 bolo rozhodnuté o presune vypracúvania “reálnych” evidencií na oddelenie vnútornej prevádzky. Vedúcim tohto oddelenia sa stal Tomáš Drobný. Ide o brata poslanca NR SR za ĽSNS Stanislava Drobného. “Tomáš Drobný sa podieľal na vypracúvaní ‘reálnej’, aj falšovanej, resp. pozmeňovanej evidencie ešte v máji 2016. Dnes už na tomto poste nepracuje,” dodal Bránik.

Publicista ešte dnes odovzdá rozhodujúcu časť dôkazov službukonajúcemu prokurátorovi na Generálnej prokuratúre SR a podá trestné oznámenie na páchateľov, ktorých sa mu počas dlhodobého skúmania tejto problematiky podarilo stotožniť. Chce tak zamedziť zničeniu alebo odcudzeniu dokladov nachádzajúcich sa v úradných evidenciách.

Uhrík tvrdí, že Bránik už niekoľkokrát o úrade šíril klamstvá a on sám na neho podal žalobu

Publicistovi venujúcemu sa problematike extrémizmu a protisystémovým hnutiam Radovanovi Bránikovi nejde o nič iné, ako o predvolebnú diskreditáciu predstaviteľov ĽSNS. Pre TASR to uviedol riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) a poslanec NR SR Milan Uhrík v reakcii na tvrdenie Bránika, že na Úrade BBSK minimálne dva roky protizákonne falšovali dochádzku zamestnancov.

“Pán Bránik už niekoľkokrát šíril o nás klamstvá. Sám som za to na neho podal žalobu. O akej neoficiálnej dochádzke rozpráva? Čo je to za nezmysel? Načo by sme neoficiálnu dochádzku viedli a zároveň ju oficiálne podpisovali? Aby ju pán Bránik našiel? Veď to ani nedáva logiku! Viac sa k tomu vyjadríme až po vyšetrovaní a žalobe, ktorú v tejto súvislosti na pána Bránika pripravíme,” dodal Uhrík.