Bratislava/Londýn 28. januára 2020 (HSP/Foto:Pixabay)
Britský výrobca príborov a nožov, firma Viners, sa rozhodla, že jej nože nebudú mať ostrú špičku ako doteraz, ale bude tupá, aby tým nožom nebolo možné niekoho prepichnúť. Je to začiatok trendu odstrániť z verejného života všetky nebezpečné predmety?
Počet útokov nožom vo Veľkej Británii je nepríjemne vysoký. V Anglicku a Walese bol v októbri zaznamenaný rekord, keď za dvanásť mesiacov bolo zaznamenaných až 44 000 trestných činov súvisiacich s použitím noža alebo podobného ostrého predmetu a až 285 ľudí na tento spôsob riešenia medziľudských vzťahov zomrelo.
Vláda Spojeného kráľovstva pod dojmom z tejto štatistiky prijala nový zákon o útočných zbraniach, v ktorom zmenila klasifikáciu kuchynského noža na útočnú zbraň. Oddnes sa teda v každej britskej kuchyni používajú nebezpečné útočné zbrane. V dôsledku toho niektorí predajcovia stiahli zo svojej ponuky v maloobchodných predajniach časť sortimentu nožov.
Ešte ďalej išla firma Viners, britský výrobca nožov a príborov. Rozhodla sa prispieť k zlepšeniu situácie tým, že predstavila novú kolekciu nožov. Tieto nože z kolekcie Assure (zabezpečené) sa od iných líšia tým, že ich špička je hranatá a týmto nožom nie je možné niekoho prepichnúť. Výrobca tvrdí, že tieto nože majú rovnakú funkčnosť ako bežné kuchynské nože, avšak vďaka svojmu tvaru pomáhajú znižovať „zbytočné nehody pri príprave jedla a umývaní“ a prípadne aj pri medziľudskej komunikácii.
Zdá sa, že v Británii prišli na ten správny spôsob, ako riešiť problémy s medziľudskými vzťahmi: jednoducho odstrániť príčinu konfliktov. Je totiž jasné, že príčinou nožmi páchanej kriminality sú ostré nože – každý predsa chápe, že nebyť ostrých nožov, neboli by ani útoky ostrými nožmi.
Kým sa neprišlo na túto pravú príčinu celého problému, tak sa v minulosti vyskytovali bludné pokusy odhaliť príčinu podobného konania skúmaním, kto vlastne sú tí, ktorí to robia, odkiaľ pochádzajú a aká je ich motivácia, lenže takéto xenofóbne, rasistické a islamofóbne metódy by mohli byť psychicky zraňujúce pre citlivejších jedincov z komunít, u ktorých by sa náhodou zistilo štatisticky vyššie percento podobného počínania.
Nejakí konšpiratívni teoretici, xenofóbi by možno teraz napísali, že za ten enormný nárast útokov nožmi môžu cudzinci, imigranti. Lenže my nič také nenapíšeme, nechceme byť ako oni. Vysvetlenie je iste oveľa jednoduchšie a prirodzenejšie: Ten nárast je zrejme spôsobený tým, že dokonca aj konzervatívni Angličania či Walesania skrátka občas zmenia svoje zvyklosti – napríklad podľa štatistík sa dnes v Británii predá oveľa viac kebabu ako pred polstoročím, alebo sa používa oveľa viac robotických kosačiek na trávu.
Zdá sa, že problém s ostrými nožmi je už vyriešený. Ostatní výrobcovia nožov iste neostanú pozadu a postupne sa k firme Viners pridajú aj výrobcovia harpún, záhradného náradia, loveckých potrieb, domácich potrieb, stavebného sortimentu a ďalší.
Samozrejme, ruku v ruke s praxou sa musí smerom k svetlým zajtrajškom vyvíjať aj legislatíva: nový britský zákon je iba prvým krokom. Postupne sa musia zakázať a stiahnuť z obehu všetky nebezpečné predmety ako opovrhnutiahodné pozostatky nebezpečných barbarských čias. A keď jedného dňa už aj pilníky na železo budú zabezpečené, aby sa nimi nedalo opracovávať železo a vyrobiť nejaké nebezpečné zbrane, a aj obyčajné klince do dreva budú z plastu a tupé, aby nemohli nikomu ublížiť, prepichovačom nakoniec ostanú len oči pre plač.
Skeptici tvrdia, že pri nedostatku ostrých kovových nožov by jedinci s inštinktmi a civilizovanosťou na úrovni doby kamennej mohli začať používať aj metódy z doby kamennej: nože vyrobené z pazúrika, prípadne z kostí ulovených nepriateľov. Lenže pokrok sa zastaviť nedá a britská spoločnosť nepochybne už v najbližších desaťročiach dosiahne ideálny stav dokonalého multikultúrneho mierového spolužitia.
A čo my Slováci? Blížia sa voľby a možno by nebolo zlé sa zamyslieť nad tým, ktoré strany majú v programe prevenciu, aby sa niečo podobné ako Angličanom a Walesanom neprihodilo aj nám Slovákom. Vôbec totiž nie je isté, či by nám podobná zmena zvyklostí ako národu prospela.
Ivan Lehotský