Ukrajinskí novinári prízvukujú, že Saakašvili sa vrátil tesne pred parlamentnými voľbami a to znamená, že sa zamontuje do politického boja a určite sa pokúsi zamiešať karty – v čí prospech, proti komu, s akým výsledkom? Domáce médiá sa premenili na veštecké krúžky a snažia sa uhádnuť, akú polievku uvarí „Bláznivý Mišo“ v ukrajinskej politickej kuchyni.

Je nad slnko jasné, že sa bude snažiť pomstiť Porošenkovi, aj keď vo svojom prejave na letisku, hneď po návrate na Ukrajinu, prízvukoval, že sa nikomu nechce pomstiť, že to nemá v povahe. Nuž, o tom, čo má v povahe, veľa by vedeli porozprávať v jeho rodnom Gruzínsku. Saakašvili určite neodpustí Porošenkovi, že ten ho najprv prilákal na Ukrajinu, poskytol mu občianstvo a lukratívnu funkciu a potom ho obral o všetko a s hanbou vyhodil z krajiny. Vlastne by sa Mišo nemal sťažovať: namiesto toho, aby mu bol vďačný, postavil sa proti nemu – a prirodzene Porošenko mu odpovedal rovnakým spôsobom a zbavil sa ho.

V súčasnosti je Porošenko oveľa ľahším terčom: dnes ho už nechránia ani tajné služby, ani prokuratúra, ani polícia, ba ani neonacisti či banderovci. Saakašvili môže iniciovať vyšetrovanie, podať na Porošenka trestné oznámenia, veď o bývalom priateľovi vie toho veľa… Je dosť reálna šanca, že ho zamestná aj Zelenskyj, ako ho kedysi zamestnal samotný Porošenko. Zelenskyj si bude dávať väčší pozor, pretože si uvedomuje, ako sa Gruzínec vie odvďačiť za pomoc a priateľstvo: nenásytná túžba po moci zapríčinila to, že Saakašvili zradil, zničil alebo poškodil obrovské množstvo svojich kamarátov…

Je celkom možné, že Vladimír Zelenskyj použije „Bláznivého Miša“ presne tak, ako ho použil Petro Porošenko – na likvidáciu tých, ktorí ho vlastne vypestovali a urobili z neho prezidenta. Petro Porošenko nahuckal Michaila Saakašviliho na Igora Kolomojského a na Národný front. Aj Vladimír Zelenskyj môže poštvať Miša proti tomu istému Kolomojskému, ktorý až príliš začína tlačiť na Zelenského a chce z neho urobiť poslušného psíka.

Je možné, že Zelenskyj nie náhodou vrátil občianstvo Saakašvilimu a dúfa, že ten mu pomôže bojovať proti súčasnému vedeniu krajiny, politikom, ktorí sú vo vláde, v parlamente a všetkými silami bojujú proti novému prezidentovi. Tiež celkom je možné, že Saakašvili príjme túto ponuku a začne hlava nehlava mlátiť nepriateľov Zelenského, z ktorých mnohí sú aj jeho osobní nepriatelia, čo podstatne uľahčí jeho úlohu a nezaťaží svedomie.

Zelenskyj po ohlušujúcom víťazstve v prezidentských voľbách si veľmi rýchlo uvedomil, že boj jednotlivca a politickej strany je obrovský rozdiel. Zatiaľ jeho strana „Sluha ľudu“ má iba mizernú podporu a nemá dobré perspektívy pred parlamentnými voľbami. Kým opozičné strany organizujú mítingy a protestné demonštrácie, priaznivci nového prezidenta nezorganizovali ešte ani jeden míting na jeho podporu. Ale práve „Bláznivý Mišo“ vie zorganizovať a prilákať na svoje mítingy desiatky a stovky ľudí. A keď Mišo bude robiť pre nového prezidenta priaznivú reklamu, bude veľmi, veľmi užitočný. Otázka – dokedy…

Zelenskyj bezpochyby potrebuje vymenovať „svojho“ generálneho prokurátora a šéfa Služby bezpečnosti Ukrajiny. Riskne prideliť jednu z týchto funkcii práve jemu? Bezpochyby Saakašvili by sa vrhol „rúbať a rezať“ súčasných oponentov prezidenta – veď to sú aj jeho nepriatelia. Bez problémov by zorganizoval ďalší Majdan proti vláde, proti Najvyššej rade – proti čertovi a diablovi. Ale zasa je tu otázka – dokedy? Dokedy mu postačí týchto právomocí až si začne namýšľať, že si zaslúži viac, možno kreslo premiéra, predsedu parlamentu alebo aj samotného prezidenta? Čo potom? Dôjde ku konfliktu ako medzi Saakašvilim a Porošenkom?

Možno o kresle prezidenta Saakašvili začne snívať neskôr, ale o návrate do parlamentu môže špekulovať už teraz. V tomto prípade Saakašvili a Zelenskyj môžu spolupracovať. Sotva narcistický, egoistický a nafúkaný Mišo súhlasí vstúpiť do Zelenského strany. Ale môže obnoviť svoju stranu Ruch nových síl, dostať sa do parlamentu, získať viac alebo menej vysokú funkciu a za jeho pomoci by Zelenskyj takto dokázal poraziť svojich súčasných nepriateľov a možno spolu so Saakašviliho stranou vytvoriť koalíciu – želateľne, vládnu…

Samozrejme, je tu otázka: a čo s „kardinálom Richelieuom“ – Igorom Kolomojským? Pomaly ani samotný Zelenskyj nevie, akým spôsobom môže pokračovať v priateľských vzťahoch s nenásytným, zákerným a hlavne s nepredvídateľným oligarchom, ale Saakašvili s ním má ešte komplikovanejšie vzťahy. Boli obdobia, kedy boli veľké kamaráti, ale v určitom období sa navzájom nenávideli. Povráva sa, že sa už dávnejšie nestretli, nekomunikujú, ale nik nevie, ako by to dopadlo, keby sa mali stretnúť a porozprávať sa: nájdu spoločnú reč, dokážu spolupracovať, alebo budú bojovať proti sebe na život a na smrť

Ukrajinskí analytici podotýkajú, že Vladimír Zelenskyj by sotva vrátil ukrajinské občianstvo Saakašvilimu, keby Kolomojskij bol vážne naladený proti tomu. V okolí Zelenského je veľa ľudí, ktorí spolupracovali a spolupracujú s Kolomojským. Preto by občianstvo Saakašvili tak ľahko nedostal. Na druhej strane na Kolomojského začali útočiť z Bieleho domu. Trumpovi ľudia a samotný Trump mu nikdy neodpustí, že bol jedným z tých, ktorí ho obviňovali zo „spolupráce s Ruskom“ a otvorene podporovali Demokratov a Hillary Clintonovú počas prezidentskej kampane v USA. Biely dom žiada Zelenského, aby odhodil Kolomojského.

Na ktorú stranu sa prikloní Saakašvili? Ukrajinské médiá pripomenuli, že vždy spolupracoval s rôznymi štruktúrami, vytvorenými Georgeom Sorosom. Dnes je Soros a Trump vo vojnovom stave. Preto, ako uvádzajú viacerí analytici, Saakašvili sotva začne svoj ďalší pobyt na Ukrajine tým, že hneď zaútočí na Kolomojského. Na druhej strane, v Bielom dome z tohto ukrajinského oligarchu viac a viac robia nepriateľa číslo jeden. To znamená, že aj pozícia Saakašviliho voči Kolomojskému sa môže meniť. A sotva k lepšiemu: proti Washingtonu „Bláznivý Mišo“ nikdy nepôjde. Je síce bláznivý, ale nie až do takej miery…

Potom by všetko nasvedčovalo tomu, že Saakašvili môže začať kampaň „zbavíme moci Kolomojského a zároveň aj Zelenského“. Bolo by to presnou kópiou jeho kampane z rokov 2015-2016 – „zbavíme moci Národný front a zároveň aj Porošenka“…

Určite si Vladimír Zelenskyj bude dávať na Saakašviliho veľký pozor. Napriek tomu, že nemá žiadne politické skúsenosti, môže si jasné uvedomovať, s kým má tú česť: Saakašvilimu sa v žiadnom prípade nedá dôverovať, nedá sa na neho spoľahnúť, nedá sa s ním dlhodobo spolupracovať. Za jeho pomoci by sa dalo vyriešiť zopár aktuálnych problémov, zničiť zopár politických nepriateľov, využiť ho a čo najrýchlejšie sa s ním rozlúčiť.

A už vôbec sa nedajú s ním riešiť otázky obnovenia Ukrajiny a zabezpečenia blahobytu pre obyvateľstvo. Ak by raz Zelenskyj aspoň trochu vážne sa rozhodol riešiť podobné otázky, na Saakašviliho sa nemôže spoľahnúť ani na jedno percento. Politický dobrodruh a totálny narcis, stopercentný papaláš a bezhraničná „sľubotechna“, hysterik a notorický klamár Michail Saakašvili vždy hájil iba vlastné záujmy. Neurobil nič pozitívne ani pre svoj národ v Gruzínsku, s rovnakým úspechom pochodil na Ukrajine a nikdy nedokáže urobiť nič prospešné pre ľudí.

Možno dokáže vyvolať na Ukrajine ďalší Majdan a urobiť veľký rozruch – ale to bude všetko. Je taká kategória politikov: „politik iba pre politiku“. Podobných kreatúr je nadbytok aj u nás na Slovensku. A nikdy nedokázali urobiť niečo užitočné, zmysluplné. Robia veľký hluk, veľa sľubujú a nič nesplnia. Toto je aj celý Saakašvili. Ukrajinci sa môžu spoliehať iba na to, že pre nich urobí veľký cirkus a hurhaj, ale to, že napomôže nejakým pozitívnym zmenám – tak to ani náhodou, ani trochu – nikdy.

Eugen Rusnák