Bratislava 16. júla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)

Podľa štúdie, ktorú majú k dispozícii poslanci Európskeho parlamentu (EP), čaká náš kontinent ďalšia veľká vlna migrácie, predovšetkým z Afriky. V diskusii na Tablet.TV to povedala europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD).

„Tento pracovný dokument ich nazýva environmentálnymi utečencami. Aj my v našich krajinách cítime, že sa klíma mení,“ povedala. Dôsledkom globálneho otepľovania je suchšia a horúcejšia klíma, ktorá bude v nadchádzajúcich rokoch zhoršovať situáciu poľnohospodárov v niektorých oblastiach Afriky.

Aj preto by sa podľa nej mala Európska únia intenzívnejšie angažovať v potenciálne krízových oblastiach. „Mali by sme viac hovoriť o tom, čo robiť v tých krajinách, odkiaľ migranti prichádzajú. Európski lídri by mali hľadať možnosti, ako hľadať zo zdrojov, ktoré už poskytujeme na rozvojovú pomoc, priestor na rozvoj daných regiónov a ako zamedziť konfliktom,“ dodala Beňová.

Dôležitá je však aj efektívnosť poskytovanej pomoci. „Máme nástroje na to, aby sme kontrolovali, ako sa distribuuje rozvojová pomoc, ale kontroluje sa to minimálne. Často sa príslušná komisia alebo my v EP až ad hoc dozvieme, že mnohé z týchto peňazí idú na občianske vojny, vyzbrojovanie rôznych kmeňov alebo skončia u teroristov,“ upozornila.

Júnovú migračnú dohodu európskych lídrov na sociálnej sieti síce privítala, ale zároveň vyjadrila pochybnosti o jej praktickej realizovateľnosti. „Napriek tomu, že sa pred summitom hovorilo, že k žiadnej dohode nepríde, dohodli sa. To je pozitívne, lebo Európska únia potrebuje ukazovať svojim občanom, že sa lídri dokážu dohodnúť. A migračná otázka patrí k top témam, ktoré občania EÚ považujú za dôležité,“ vysvetľuje Beňová.

„Ale ak sa pozrieme na obsah tej dohody, zistíme, že sa dohodli na veciach, ktoré v princípe nemusia platiť, lebo sú dosť významne ovplyvniteľné rozhodnutiami iných štátov. O ktorých tá dohoda tiež hovorí,“ dodáva. Ak budeme napríklad hovoriť o vyloďovacích platformách alebo táboroch v iných štátoch, môže podľa nej EÚ naraziť na to, že to tieto štáty buď odmietnu, ako sa to už stalo v prípade Albánska alebo Maroka, alebo si to nechajú veľmi draho zaplatiť.

„Nakoniec, ani Líbya nepotvrdila, že s tým bude súhlasiť,“ poznamenala s tým, že v prípade Líbye je problémom aj vnútorná nestabilita krajiny. „V Líbyi dnes existujú rôzne zoskupenia, ktoré sa snažia bojovať o moc. Bude ťažké garantovať, že tie dohody bude niekto plniť a bude dôležité ustrážiť peniaze,“ podčiarkla.

Dohodu o hotspotoch sme však podľa Beňovej mali už pred dvoma rokmi. „V prípade Turecka, kde máme podpísanú dohodu, to doteraz stálo Úniu už šesť miliárd eur. Ale málokto vie, že princípom tej dohody nie je, že si Turecko ponechá žiadateľov o azyl, ale že bude vykonávať akúsi vopred-kontrolu týchto ľudí. A tých, ktorí prídu do niektorého členského štátu EÚ bez toho, aby takouto kontrolou prešli, tých budeme do Turecka vracať a oni nám namiesto nich pošlú tých, čo kontrolou prešli,“ upozornila. Táto dohoda podľa nej funguje a rokuje sa o jej predĺžení.

Aktuálne podľa nej prežíva EÚ z hľadiska migrácie pomerne dobré obdobie. „Tento rok je migračná vlna výrazne slabšia, napríklad do Talianska prišlo v tomto kalendárnom roku o 80 percent menej migrantov,“ povedala.

Druhou stranou mince sú však drastické spôsoby, akými sa zaobchádza s migrantmi v niektorých štátoch severnej Afriky. Podľa Beňovej aj tieto kruté metódy migráciu pribrzdili a Európska únia ich síce formálne odsudzuje, ale v skutočnosti ticho toleruje.

Štáty Vyšehradskej štvorky môžu považovať za úspech, že migračná dohoda lídrov EÚ nehovorí o povinných migračných kvótach, hoci niektoré signály hovorili o možnosti znovuotvorenia tejto témy. Francúzsky politológ Jacques Rupnik dokonca naznačil, že neochota V4 podieľať sa solidárne na povinnom prerozdeľovaní migrantov môže mať v budúcnosti vplyv na eurofondy, ktoré do strednej Európy prúdia. „Vo vzťahu k migrácii eurofondy nikdy nebudú riešením, sú spravované podľa iného princípu ako migračná politika, takže toto bolo skôr populistické strašenie,“ reaguje Beňová.

„V4 dosiahla jednu zo svojich priorít, ktorou je lepšia ochrana vonkajšej hranice. Dnes už aj predsedajúca krajina EÚ Rakúsko zdôrazňuje najmä túto tému. V rozpočte EÚ sa vyčlenilo množstvo finančných prostriedkov, aby mohli byť prijatí noví zamestnanci do Frontexu a pohraničnej a pobrežnej stráže,“ pripomenula.

Dodala, že snaha o povinné prerozdeľovanie migrantov zlyhala, a nie iba v štátoch V4. „Dobrým príkladom toho, že systém kvót nefungoval, môže byť Dánsko. Zapojili sa do povinného prerozdeľovania. Pred týždňom tam schválili zákon o getách, ktorý hovorí o tom, že trestná činnosť v getách migrantov bude posudzovaná akoby prísnejšie a deti migrantov musia byť oveľa viac integrované, už od jedného roka musia chodiť povinne do jasieľ a potom do škôlky,“ uviedla Beňová.

Dodala, že pôvodné rozhodnutie o kvótach, ktoré proti vôli viacerých štátov, vrátane Slovenska, schválili európski ministri vnútra jednoduchou väčšinou, bolo negatívnym precedensom. „Európsky parlament vtedy urobil vec, ktorú som absolútne nepochopila.

Z ničoho nič sa zvolala mimoriadna schôdza, na ktorej si poslanci odhlasovali, že rozhodnutie o povinnom prerozdeľovaní migrantov nemusí byť jednomyseľné, ale že ho môžu prijať ministri vnútra iba väčšinovým hlasovaním. To bolo úplne v rozpore s tým, ako sa dovtedy tieto rozhodnutia prijímali,“ spomína.

„Skončilo to tak, že väčšinovo síce rozhodnutie prijaté bolo, ale v princípe ho krajiny V4, alebo aj niektoré iné, aj tak nerešpektovali. A aj pri tých krajinách, ktoré ho rešpektovali, napokon prišlo k tomu, že tento systém nefunguje,“ uzavrela.

Europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO) v Tablet.TV 12. júla informoval o liste, ktorý zaslal podpredsedovi Európskej komisie Fransovi Timmermansovi. O podporu požiadal aj ostatných slovenských europoslancov. „Je to výzva prvému podpredsedovi Komisie Fransovi Timmermansovi, aby sa zaoberal škandálnym prípadom predaja schengenských víz a medicínskych, zdravotných víz na Malte cez diplomatické zastúpenie v Tripolise,“ vysvetlil. V kauze má ísť o predaj takmer 90.000 schengenských víz v rokoch 2013 a 2014 v Líbyi.

„Ja som ten list pánovi Škripekovi podpísala. Domnievam sa, že keď existuje takéto závažné podozrenie, mali by sme ho preskúmať. A dávať v tomto zmysle impulzy Európskej komisii,“ reaguje Beňová. „Na druhej strane, neviem si predstaviť také obrovské množstvo schengenských víz, že by taká malá krajina dokázala vystaviť. Ale treba to preveriť aj keby ich bolo len 1000 alebo 100 a brať na zodpovednosť maltské orgány,“ dodáva.

„Ale ak by sa to potvrdilo, rozsype sa celá stratégia stredomorských krajín, ktoré apelujú, že im musíme pomáhať so žiadateľmi a utečencami. Lebo by sa potvrdilo, že oni samotní s nimi obchodovali,“ upozorňuje.

„Aj s pašerákmi je to tak. Na jednej strane je Taliansko kvôli migrantom v naozaj komplikovanej situácii, na druhej strane sú informácie, že do pašovania ľudí z Afriky je zapojená aj talianska mafia. Ak je to pravda, mala by vláda pána Salviniho najprv spraviť poriadok s talianskou mafiou a až potom žiadať pomoc,“ povedala Beňová.

Konzervatívny postoj Smeru-SD k prijímaniu migrantov bol podľa nej od začiatku správny. „Aj európska sociálna demokracia, aj frakcia je dnes už oveľa zdržanlivejšia v otváraní dvier,“ tvrdí.

„Smer otvoril tému lepšej ochrany hraníc vtedajším premiérom Ficom a ministrom vnútra Kaliňákom. Zhodli sa na tom všetky štáty V4. Teším sa z toho, že naša politika vie pomenovať body, v ktorých máme iný názor ako niektoré iné štáty EÚ, ale naša politika je stále proeurópskou politikou,“ zdôraznila europoslankyňa.

Odmietavý názor predsedu strany Roberta Fica k uzákoneniu registrovaných partnerstiev homosexuálov Beňová nezdieľa, túto tému však na Slovensku v súčasnej dobe nepovažuje za aktuálnu. „Nie je to téma, ktorá by našu krajinu nejako politicky rozdeľovala. Žiadna strana v NR SR nemá v programe zakotvenie registrovaných partnerstiev. U nás to politici vyhodnotili tak, že táto téma ľudí rozdeľuje a nebude sa teraz riešiť. Nie je to výrazná téma pre žiadnu politickú stranu. Ja osobne dúfam, že atmosféra v spoločnosti raz bude viac tolerantná,“ uviedla.

Na otázku, či sa Smer-SD po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej zmenil, odpovedala, že podľa nej sa zmenil zásadne. „Boli sme konfrontovaní so situáciou, ktorú sme síce nespôsobili, ale napriek tomu najväčšia vlna kritiky išla naším smerom a najťažšie rozhodnutia, aj personálne, musel urobiť práve Smer,“ povedala Beňová.

„Robert Fico sa vrátil do poslaneckej lavice a viac sa venuje témam priamo spojeným so Smerom-SD. Ako predseda vlády na to nemal taký priestor. A do popredia sa dostali aj iné tváre Smeru. Premiér Peter Pellegrini, máme novú ministerku vnútra a zdravotníctva. Smer má pred sebou obrovské úlohy. Jednak komunálne voľby koncom tohto roka, jednak zvoliť si dobrého kandidáta za prezidenta,“ dodala.

„Možno sme tou situáciou, ktorá nastala, dospeli. Teraz hľadáme lepší spôsob komunikácie, poctivejšej politiky a návratu k voličom. Neviem, či to ukážu už komunálne voľby, ale určite nie je namieste písať o Smere ako o strane, ktorá nemá potenciál. Stále sme najsilnejšou a programovo najplnšou stranou na Slovensku,“ uzavrela Monika Beňová.