Bratislava 29. novembra (TASR) – Člen Predsedníctva Bosny a Hercegoviny (BaH) Bakir Izetbegovič požiadal slovenského veľvyslanca Miroslava Mojžitu o stretnutie, na ktorom mu mal objasniť výroky prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktoré odzneli na stredajšej (28. 11.) tlačovej konferencii v Banja Luke. To je hlavným mestom Republiky Srbskej (RS), ktorá je jednou z dvoch republík BaH. V Bosne a Hercegovine bol Gašparovič na oficiálnej dvojdňovej návšteve.
Izetbegovič pripomenul, že prezident RS Milorad Dodik, s ktorým Gašparovič rokoval, často prezentuje nepodložené vyhlásenia o tom, ako sa Republika Srbská môže osamostatniť mierovou cestou. Vyjadrenie Gašparoviča môže podľa Izetbegoviča vytvoriť falošný obraz o tom, ako by k tomu mohlo dôjsť. V rozhovore s Mojžitom na druhej strane ocenil podporu prezidenta SR integračným snahám Bosny a Hercegoviny, najmä pokiaľ ide o približovanie sa k NATO. TASR o tom informoval tlačový odbor MZVaEZ.
Dodik niekoľkokrát v minulosti verejne prezentoval názory, že "doba trvanlivosti BaH" už dávno uplynula, pričom závisí iba od infúzií medzinárodného spoločenstva, ktoré sa už len samo pridržiava fikcie spoločného štátu Moslimov, Srbov a Chorvátov. Nevzdáva sa ani myšlienky referenda o odčlenení RS, ktoré pred rokom a pol po mohutnom tlaku Európskej únie odriekli.
Mojžita na stretnutí s Izetbegovičom zdôraznil, že Slovensko a ani jej najvyšší predstaviteľ nikdy nespochybnili suverenitu Bosny a Hercegoviny.
V súvislosti s politickou situáciou v Bosne, ktorá bola jednou z tém rozhovoru Gašparoviča s Dodikom, hovoril slovenský prezident o "dobrej spolupráci medzi Slovenskom a Českom, a v tom kontexte aj o spolupráci Bosny a Hercegoviny a Republiky Srbskej. "Ak bude úspešná RS, tak bude aj BaH a som presvedčený, že tiež západný Balkán. Záleží na politikoch, do akej miery sú schopní komunikovať a hľadať konsenzus," uviedol na tlačovej konferencii. Na novinárske otázky, aby vysvetlil svoj výrok, dodal, že Republika Srbská a BaH sú si, podobne ako Slovensko a Česko, v mnohom podobné.
Bosnianski intelektuáli ostro reagovali na tieto výroky, ktoré označili za "diplomatický škandál", nazývajúc ho výrazom neúcty voči štátu.