Babiš: V4 zablokovala kandidatúru Timmermansa, je to jednoznačný úspech

Praha 4. júla 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)

Český premiér Andrej Babiš uviedol, že považuje kandidatúru nemeckej ministerky obrany Ursuly von der Leyenovej na funkciu predsedu Európskej komisie za jednoznačne lepšiu alternatívu než Fransa Timmermansa. V rozhovore pre Lidovky.cz zároveň poprel skoršie špekulácie, že krajina Vyšehradskej skupiny, ktorej je Česko súčasťou, presadzovali vlastného kandidáta

V rozhovore, ktorý bol vo štvrtok zverejnený na portáli Lidovky.cz, Babiš tvrdí, že sa krajinám V4 podarilo zablokovať kandidatúru Fransa Timmermansa na post šéfa Európskej komisie. Holanďan, ktorý je v súčasnosti podpredseda Komisie a komisár pre lepšiu reguláciu, inštitucionálne vzťahy, vládu práva a chartu základných práv, podľa Babiša nemá región strednej a východnej Európy príliš v obľube.

“Veľké krajiny sa dohovorili, že pán Timmermans bude šéfom Európskej komisie a Manfred Weber sa stane šéfom Európskeho parlamentu. Proti tomu sme bojovali, kvôli tomu sme sa spojili s Talianskom, a nakoniec sme to presadili,” uviedol v rozhovore Babiš, ktorý opäť zopakoval, že sa stavia proti systému, tzv. spitzenkandidátov.

Už skôr označil vymenovanie Timmermansa za potenciálnu absolútnu katastrofu. Naopak, von der Leyenovú označil za oveľa lepší variant.

“Pani von der Leyenovú naši kolegovia poznajú z jej pôsobenia nemeckej ministerky obrany. Poznajú ju tiež naši ľudia z NATO. Každopádne je lepším kandidátom než Frans Timmermans,” povedal Babiš.

Podľa médií krajiny V4, v prvom rade vlády Poľska, Maďarska a Česka, sa stavali proti Timmermansovi, kvôli spochybňovaniu nezávislosti súdnictva u spomínaných krajín a v prípade Česka i jeho prístup ku kontrolám rozdeľovania eurodotacií. Práve kvôli ním, ako vyplýva z návrhu audítorskej správy EK, Babiš stojí v konflikte záujmu, kvôli jeho údajnej kontrole nad holdingom Agrofert, ktorý predtým odovzdal do správy trustových fondov.

Podľa českého premiéra, ktorý svoj konflikt záujmov naďalej popiera, videl hlavný problém v Timmermansovom negatívnom postoji ku krajinám strednej a východnej Európy, ktoré kritizoval za odmietavý postoj k migračným kvótam.

“U pána Timmermansa nám prekážalo hlavne jeho hanlivé vyjadrovanie o niektorých členských štátoch EÚ, napríklad voči Rakúsku. Vyčítal nám tiež nesolidárny prístup v otázke migrácie, v tejto téme sa s ním tiež nezhodneme,” poznamenal Babiš. “Pokiaľ ide o pani von der Leyenovú, tá vzišla ako návrh Európskej ľudovej strany (EPP), čo je logické, pretože oni vyhrali eurovoľby. Potom, čo sme odmietli systém spitzenkandidátov, prišli s týmto kompromisným návrhom,” zdôraznil.

Nemecká ministerka obrany má podľa Babiša k strednej a východnej Európe oveľa lepší vzťah. Zablokovanie Timmermansovej kandidatúry Babiš označil za “jednoznačný úspech”.

Vyšehradská štvorka vlastných kandidátov nemala

Pred rokovaním Európskej rady, kde sa rozhodovalo o najvyšších postoch v EÚ, server Politico písal, že šéfovia vlád krajín Vyšehradskej štvorky, ktoré sa mimoriadne zišli na rokovaní v Prahe, chcú presadiť vlastnú kandidatúru na najvyšší post Komisie.

Údajne sa uvažovalo o bulharskej ekonómke Kristaline Georgievovej, ktorá v súčasnosti zastáva funkciu výkonnej riaditeľky Svetovej banky. O neúspešnom kandidátovi na slovenského prezidenta a súčasnom podpredsedovi EK pre energetickú úniu Marošovi Šefčovičovičovi sa zase uvažovalo ako o možnom novom šéfovi únijnej diplomacie.

Tieto úvahy však Babiš v rozhovore pre Lidovky.cz poprel.

“Náš región žiadneho svojho nominanta nemal. Samozrejme, ja i moji kolegovia z V4 sme bojovali za záujmy našich krajín, nie frakcií, do ktorých ich strany patria,” povedal.

Podľa neho V4 o možných kandidátoch uvažovala, ale nikoho nedokázala nájsť.

Nové vedenie EÚ

Európska rada sa v utorok dohodla na kandidátoch do vedenia Európskych štruktúr. V čele Európskej komisie tak môže stať prvýkrát žena, Ursula von der Leyenová. Žena bude stáť aj na čele Európskej centrálnej banky. Bude ňou súčasná šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová.

Predsedom Európskej rady sa má stať belgický premiér Charles Michel. Spoločnú zahraničnú a európsku politiku bude nakoniec mať na starosti súčasný španielsky minister zahraničia Josep Borrell.

Nomináciu von der Leyenovej na čelo Európskej komisie a Borrella do úlohy vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku musí ešte potvrdiť Európsky parlament. S Borrellom ako členom svojho tímu bude musieť vysloviť súhlas aj samotná von der Leyenová.