Môj profil 
Predplatné
Analýza výskumníkov Stanfordskej univerzity ukázala, že počet fytoplanktónu v Severnom ľadovom oceáne sa za posledné dve desaťročia zvýšil o 57%. Tento proces je spôsobený aktívnym topením ľadu a tým, že fytoplanktón je schopný absorbovať oxid uhličitý, v tomto prípade nahrádza morský ľad.
Na prvý pohľad by toto rozšírenie fotosyntetickej časti nemalo spôsobiť veľké prekvapenie, pretože sa všetko zdá byť úplne logické. Globálne otepľovanie po desaťročia znížilo arktické ľadové pokrývky a poskytlo nové miesta pre kvitnutie fytoplanktónu. Podľa výskumníkov sa však od roku 2009 výrazne znížila rýchlosť, s akou sa objavili miesta bez ľadu. Podľa prepočtov malo nasledovať aj podobné zníženie kvitnutia. Ale to sa nestalo, počet fytoplanktónu naďalej rástol.
Teraz odborníci poznamenávajú, že riasy sú tak koncentrované, že sa podobajú “hustej polievke”. Je ťažké pochopiť, ako dobrý alebo zlý je tento proces teraz. Vedci hovoria, že fakty sú príliš protichodné, pretože na jednej strane môže fytoplanktón zvýšiť potravinové reťazce a absorbovať oxid uhličitý, na druhej strane by Arktída mala byť dostatočne studená, aby udržala rovnováhu po celej Zemi.
“Budú víťazi a porazení. Produktívnejšia Arktída znamená viac potravín pre viac zvierat. Ale pre mnoho zvierat, ktoré sa prispôsobili životu v polárnom prostredí, je život ťažší kvôli redukcii ľadovej pokrývky, “uzavrel Kevin Arrigo, jeden z autorov štúdie.
“Severný ľadový oceán je najťažšie miesto na svete pre satelitné diaľkové snímanie,” vysvetlil Arrigo.
“Algoritmy, ktoré fungujú všade inde na svete – a analyzujú farbu oceánu, aby posúdili, koľko fytoplanktónu existuje – v Arktíde vôbec nefungujú,” dodáva.
Obtiažnosť pramení čiastočne z obrovského objemu čajovo sfarbenej riečnej vody, ktorá nesie rozpustenú organickú hmotu a ktorú vzdialené senzory zamenili s chlorofylom.
Ďalšia zložitosť vychádza z neobvyklých spôsobov, akými sa fytoplanktón prispôsobil extrémne slabému osvetleniu Arktídy.
“Keď používate globálne satelitné algoritmy diaľkového pozorovania v Severnom ľadovom oceáne, skončíte s vážnymi chybami vo vašich odhadoch,” povedala vedúca autorka štúdie Kate Lewis, študentka doktorandského programu Stanfordského oddelenia vedy o pozemských systémoch.
Napriek tomu tieto diaľkové snímania dát sú nevyhnutné pre pochopenie dlhodobých trendov v celej oceánskej panvy v jednom z najextrémnejších prostredí na svete, kde jediné priame meranie čistej primárnej produkcie (NPP) môže vyžadovať 24-hodinovú prácu tímom vedcov na palube ľadoborca, povedala Lewis. Starostlivo organizovala sady merania farieb oceánu a NPP, potom použila skompilovanú databázu k vytvoreniu algoritmov vyladených na jedinečné podmienky Arktídy. Databázy aj algoritmy sú teraz k dispozícii na verejné použitie.
Práca pomáha zistiť, ako zmena klímy bude formovať budúcu produktivitu, dodávky potravín a schopnosť absorbovať uhlík v Severnom ľadovom oceáne.
.jpg)
