Môj profil 
Predplatné
Ako arménska genocída sa označuje hromadné vyvraždenie 1,5 milióna Arménov jednotkami osmanských Turkov v rokoch 1915-16. Proti termínu genocída Turecko rozhodne namieta a aj uvedený počet obetí pokladá za prehnaný. Danko položil k Pamätníku obetí arménskej genocídy kvety. Navštívil aj Múzeum arménskej genocídy.
“Keď vidíte to množstvo bolesti a krutosti, tak nikto na Slovensku sa nezamyslí, či ju (genocídu) treba, alebo netreba uznávať,” povedal Danko, podľa ktorého treba odsúdiť akúkoľvek genocídu, či už sa diala v Afrike, počas druhej svetovej vojny, alebo v Arménsku.
Pripomenul, že NRSR v roku 2004 prijala uznesenie, ktorým uznala genocídu Arménov z roku 1915, pri ktorej zahynuli státisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši. Tento čin označil parlament za zločin proti ľudskosti.
“Slovenský parlament povedal jasne už v roku 2004, čo je arménska genocída. A povedal to aj Európsky parlament, aj nemecký,” poznamenal Danko. Zdôraznil, že pre neho je “nesporným faktom”, že Arméni trpeli a boli vraždení. “To je niečo, o čom ani netreba diskutovať,” doplnil.
Danko sa neobáva, že by jeho konanie a vyjadrenia ohľadom genocídy a jej obetí mohli poškodiť vzťahy s Tureckom. “Nemám žiadnu obavu zo zhoršenia vzťahov,” vyhlásil s tým, že do Arménska neprišiel riešiť históriu. “Ale prišiel som vzdať úctu obetiam a pripomenúť si udalosť, ktorá bola obrovským utrpením a bitím kresťanov. Cieľ cesty je pripomenúť históriu národa, ktorý ako jeden z prvých prijal kresťanstvo,” vysvetlil Danko.
Poznamenal, že netreba žiť v minulosti, ale treba sa z nej poučiť. Medzníky si podľa Danka treba pripomenúť. “Každý národ má svoju traumu a históriu. Ale keď trauma z histórie alebo krivda jednotlivca poškodzuje iným, tak to treba vedieť pomenovať,” doplnil šéf NRSR.
Zdôraznil zároveň, že popieranie holokaustu či genocídy treba riadne trestať. “Ak niekto popiera holokaust či genocídu, mal by pocítiť tvrdú ruku zákona,” poznamenal. Slovenský zákon to síce podľa Danka rieši, ale šéf parlamentu nevylučuje v budúcnosti prísnejšiu úpravu.
“Myslím si, že príde čas, keď budeme musieť zákony prehodnotiť a urobiť nové, ktoré budú prísnejšie trestať prejavy xenofóbie, popieranie holokaustu či genocídy,” povedal s dôvetkom, že nad takýmito zmenami uvažuje. “Ale všetko chce svoj čas,” doplnil.
O genocíde a vzťahoch medzi Slovenskom a Arménskom hovoril Danko dopoludnia s predsedom Národného zhromaždenia Arménskej republiky Galustom Sahakjanom. Ten ocenil, že slovenský parlament uznal arménsku genocídu. “Krok uznania je veľmi dôležitý krok pre budúcnosť, aby sa tieto zločiny proti ľudskosti už neopakovali,” podotkol Sahakjan.
Danko sa počas pracovnej cesty v Arménsku stretne ešte s predsedom arménskej vlády Karenom Karapetjanom a prijať by ho mal aj arménsky prezident Serž Sarkisjan. V slovenskej delegácii sú aj traja podpredsedovia parlamentu – Béla Bugár (Most-Híd), Martin Glváč (Smer-SD) a Andrej Hrnčiar (Most-Híd). Tiež poslanci Dušan Tittel (SNS), Oľga Nachtmannová (Smer-SD), Juraj Droba (SaS) a Richard Vašečka (OĽaNO-NOVA).
Delegácia navštívi aj Ečmiadzin, nazývaný tiež arménskym Vatikánom. Pozrieť by sa mala aj do Vedeckého inštitútu starovekých rukopisov Matenadaran. Do vlasti sa má vrátiť v piatok (4.11.) podvečer.
.jpg)
