V dosiaľ nezverejnenom spore potomkovia Karla Nebricha, rakúskeho priemyselníka tvrdia, že Albrightovej otec Josef Korbel, bývalý český úradník ministerstva zahraničia, ktorý im ukradol umelecké diela a nábytok v hodnote miliónov dolárov a potom ušiel na konci vojny aj s rodinou do Ameriky.

Unavení z nekonečného naťahovania s americkým právnikom, zastupujúcim Johna Korbela, brata Albrightovej, Nebrichovi dedičia zvažujú súdnu žalobu, aby získali späť svoje vlastníctvo – vrátane zbierky starých majstrov – čo predstavuje riziko zahanbujúceho odvádzania pozornosti pre prvú americkú ženskú ministerku zahraničia. “Nechce sa mi veriť, že americká ministerka zahraničia pokojne žije so striebrom mojej rodiny,” povedal minulý týždeň Philip Harmer, Nebrichov pravnuk. “Tie veci sa musia vrátiť mojej rodine.”

Albrightová často spomína, že ušla pred nacizmom a stalinizmom ako dieťa a to vraj formovalo jej svetonázor. Po tom, čo Nemci vpochodovali do Prahy v roku 1939, rodina, pretože otec bol židovského pôvodu, ušla do Londýna a v roku 1945, keď mala Albrightová osem rokov, sa vrátili spať do českého hlavného mesta. Albrightovej otcovi vtedy na Hradčanoch 11 pridelili luxusný byt na prvom poschodí ako odmenu za služby pre české ministerstvo zahraničných veci. Ten však zhabali Nebrichovovi, ktorý – i keď nebol členom nacistickej strany – žil počas vojny veľmi pohodlne, ako občan Ríše, ale keď sa vojna skončila, už nebol favoritom českých autorít.

Nebrichovci tvrdia, že Korbel si privlastnil maľby, striebro a starožitný nábytok, i keď týchto veci sa nariadenie o vyvlastnení netýkalo. “Zobral toho veľmi veľa, dokonca aj klince zo stien.”, hovorí Doris Rennerová, Nebrichova dcéra.

Keď Korbela po vojne vymenovali za veľvyslanca v Juhoslávii, presťahoval svoju rodinu – a ten poklad umeleckých diel – do Belehradu. Po roku 1948 Korbel, ktorý bol proti komunistom, sa ocitol v nebezpečenstve. Rodina ušla do Ameriky, kde sa Korbel stal profesorom na univerzite v Denveri.

Nebrichova rodina sa pokúšala cele desaťročia vystopovať “dr. Korbela” v Amerike. Ale až v roku 1996, keď Albrightová – vtedy vyslankyňa v OSN – znovu navštívila svoj bývalý domov v Prahe a hovorila o šťastných spomienkach, si Nebrichova rodina uvedomila, že je to Korbelova dcéra. Harmer, zástupca dvoch žijúcich Nebrichových detí – Rennerovej, ktorá je jeho pratetou a Ruth Harmerovej, ktorá je jeho starou matkou – začal bombardovať Albrightovej úrad faxmi, listami a zoznamami vecí ktoré si Korbel údajne vzal. Medzi nimi bolo 20 malieb – vrátane Tintorettoa, benátskeho majstra a ďalší od Andreu del Sarta a iných najznámejších umelcov 16. storočia. “Vy ste v našom byte žili ako 8-ročné dieťa a istotne si pamätáte maľby, ktoré uvádzam v priloženom zozname.”, napísal Harmer Albrightovej vo februári 1997. Navrhol schôdzku. Ale odpoveď nebola veru sľubná. “S touto záležitosťou sa môžete obrátiť na vládu českej republiky,” napísala späť predstaviteľka ministerstva zahraničia.

Po ďalších faxoch od Harmera odovzdala Albrightová spis Johnovi Korbelovi, svojmu mladšiemu bratovi. Michael Jaffe, jeho právnik, napísal v októbri 1997 Harmerovi, uvádzajúc: “Niet dôvodu myslieť si, že hocijaké umelecké diela by sa boli ocitli vo vlastníctve zosnulého veľvyslanca Korbela nezákonným spôsobom.”

Ale Harmer sa nedal odradiť a odletel minulý rok do Washingtonu právnika navštíviť. “V podstate mi povedal, že aj tak nič nevysúdime a varoval nás, aby sme nerobili hluk, lebo tu ide o veľmi mocnú ženu”, tvrdil Harmer.

Právnik sa minulý týždeň odmietol k prípadu vyjadriť a s Korbelom, ktorý pracuje pre finančnú spoločnosť Price Waterhouse Coopers v Arlingtone, Virginia, nebolo možné nadviazať kontakt, aby mohol komentovať.

Harmer uvažuje o možnosti podať súdnu žalobu proti Albrightovej, Korbelovi a ich sestre Kathy. K tomuto rozhodnutiu ho doviedlo nedávne Korbelovo priznanie novinárke, píšucej životopis Albrightovej, že niektoré diela na Nebrichovom zozname má buď on alebo Kathy. V dome Albrightovej v Georgetowne, Washington, údajne žiadne z tých diel nevisí.

Harmer vraví, že Korbel starší možno predal niektoré z malieb, aby mohol financovať svoje začiatky v Amerike. “My uznávame, že deti Josefa Korbela nie sú zodpovedné za aktivity ich otca”, napísal Korbelovmu právnikovi minulý týždeň v ďalšom faxe. “Ale očakávali sme od nich, že veci, ktoré sa nachádzajú na zozname, poctivo priznajú a vrátia ich.”

Rennerová vraví, že si spomína, ako sa Josef Korbel hádal, že má právo privlastniť si vlastníctvo Nebrichovcov ako kompenzáciu za to, že jeho nacisti pripravili o všetko. “Jeho príbuzní zahynuli v koncentračných táboroch”, povedala minulý týždeň vo svojom dome na brehu jazera Wolfgang blízko Salzburgu. “To je veľmi smutné. Ale to ho neoprávňuje nám všetko vziať.”

Matthew Campbell (Washington), The Sunday Times, 28. 3. 1999

Poznámka:

Jej otec Josef Korbel pracoval krátko po 2. Svetovej vojne na československom veľvyslanectve v Belehrade. Srbi im zachránili život po roku 1948, keď museli utiecť do USA. „Odmenila“ sa im tak, že ako ministerka zahraničných vecí USA odsabotovala rokovania o mierovej zmluve v Rambouillet. Rokovania stroskotali, pretože Srbsko dostalo ultimátum a keby bolo podpísalo túto zmluvu, bolo by došlo k vojenskej okupácii krajiny a jej ekonomickému rozkladu. USA úmyselne do zmluvy dali takéto podmienky pretože o bombardovaní Juhoslávie bolo už rok pred začiatkom bombardovania dopredu rozhodnuté. Okrem spomenutých obrazov, si Korbel na svoju cestu do USA pribalil aj obrazy z ambasády.

Madelaine Albrightová bola v čase bombardovania Juhoslávie ministerkou zahraničných vecí USA a mala by byť postavená pred súd za spoluúčasť na páchaní vojnových zločinov…Na Balkáne si vyslúžila meno „Balkánska mäsiarka“…

Ivan Štubňa