Na úvod Zalužnyj konštatuje, že vojna na Ukrajine už prekročila rámec lokálneho konfliktu strednej intenzity. A je pravdepodobné, že sa prenesie aj do budúceho roka. Preto si Zalužnyj kladie otázku: aké ciele môže mať ozbrojené sily Ukrajiny (OSU) a samozrejme aj nepriateľ v roku 2023 a čo je potrebné na ich realizáciu.

Situácia Rusov a ich úlohy

Hlavný veliteľ začína svoj článok prehľadom ruských ambícií:

1. Operačné perspektívy nepriateľa vidí na smeroch Izjum a Bachmut – s prístupom k administratívnej hranici Doneckej oblasti.
2. Perspektíva postupu smerom na Záporožie môže byť pre nepriateľa ešte lákavejšia. Zabezpečuje ďalšie akcie na severe a vytvára priamu hrozbu obsadenia Záporožia a Dnepra, čo by viedlo k strate kontroly nad značnou časťou ľavého brehu rieky Dneper.
3. Nie je možné vylúčiť návrat k plánu obsadenia Kyjeva a hrozbu opätovného nasadenia vojenských síl z územia Bieloruska.
4. Najväčšia príležitosť však spočíva v ďalšom postupe z chersonského predmostia na pravom brehu Dnepra.

„Úspech na juhu, ak sa využije rýchlo a správne, by mohol mať dvojitý účinok. Na jednej strane sú vyhliadky na dobytie Nikolajeva a Odesy veľmi reálne. Na druhej strane vzniká hrozba útoku na Kryvyj Rih a v budúcnosti hrozba pre centrálne a západné oblasti Ukrajiny,” píše Valerij Zalužnyj.

Uvádza výsledky, ktoré môže Ruská federácia dosiahnuť, ak bude realizovať uvedené ciele. Ide o zaistenie bezpečnosti LDNR, zbavenie Ukrajiny prístupu k Čiernemu moru, kontrolu nad kľúčovým prvkom energetického systému krajiny – juhoukrajinskou jadrovou elektrárňou a vlastne aj dokončenie tzv. špeciálnej operácie.

Zalužnyj považuje ruskú kontrolu Krymu za kľúčový prvok tejto stratégie, najmä pokiaľ ide o operácie na juhu.

„Krym bol a zostáva základom komunikačných línií na južnom strategickom krídle ruskej agresie. Územie polostrova umožňuje rozmiestnenie významných zoskupení vojsk a materiálnych rezerv. Napokon, na Kryme sa nachádza hlavná základňa Čiernomorskej flotily a sieť letísk na letecké útoky prakticky na celé územie Ukrajiny,” napísal vrchný veliteľ.

Podľa jeho názoru strategickú iniciatívu v súčasnosti a na začiatku roka bude mať vo všeobecnosti nepriateľ.

Situácia ukrajinských ozbrojených síl

O situácii ukrajinských síl Zalužnyj hovorí ako o „nejednoznačnej”. Rozoberme si to bod po bode:

1. Frontová línia má mimoriadne nevýhodnú konfiguráciu na smeroch Izjum a Bachmut: „Významné nepriateľské vpády obmedzujú akékoľvek operačné manévrovanie ukrajinských síl a na ich zadržanie je potrebný dvojitá prevaha síl. Je to obzvlášť akútne kvôli nedostatku palebnej sily a prostriedkov protivzdušnej obrany.”

2. Situácia na juhu a východe nie je o nič lepšia.

Hrozba postupu nepriateľa smerom na Záporožie už bola zaznamenaná. Existuje aj nebezpečenstvo, že nepriateľ dosiahne čiastočný úspech v smere na Gulajpolje, čo môže za určitých podmienok predstavovať hrozbu pre celé zoskupenie ukrajinských síl na východe.

„Prítomnosť operačného predmostia nepriateľa na pravom brehu Dnepra si vyžaduje ďalšie úsilie na zabránenie jeho rozširovania,” píše Zalužnyj.

Cieľ č. 1 – Krym

Hlavný veliteľ sa domnieva, že najlepšou stratégiou pre Ukrajinu v roku 2023 bude súčasné vedenie niekoľkých protiúderov.

Jedným z hlavných je útok na „ťažisko” ruských operácií – Krym. A ďalej v texte článku sa píše, že polostrov je hlavným cieľom všetkých operácií OSU v budúcom roku. Podľa jeho názoru však súčasné jednotky, ktoré v súčasnosti držia front, na to nebudú stačiť.

„Príprava útočnej kampane si vyžaduje vytvorenie jednej alebo niekoľkých operačno-strategických skupín pozostávajúcich z desiatich až dvadsiatich brigád kombinovaných zbraní,” píše hlavný veliteľ.

Stojí za zmienku, že mechanizovaná brigáda ukrajinských ozbrojených síl má v priemere 3 000 príslušníkov. Inými slovami, podľa Zalužného je na znovudobytie Krymu potrebné zoskupenie 30 000 – 60 000 vojakov. Hlavný veliteľ píše, že tieto brigády musia dostať nové zbrane od západných partnerov.

„A zatiaľ čo situácia s počtom personálu bude pre ukrajinské ozbrojené sily pravdepodobne vyzerať celkom dobre, o ťažkých zbraniach a munícii sa to povedať nedá,” píše Zalužnyj. To znamená, že na vyzbrojenie takejto skupiny nie je v súčasnosti dostatok vybavenia.

Cieľ č. 2 – rakety na údery na Rusko

Ale aj keď bude Krym oslobodený, nebude to znamenať víťazstvo, ale len novú etapu vojny. Hlavný veliteľ píše, že Rusko bude môcť premiestniť svoju flotilu do Novorossijska a svoje letectvo na neďaleké letiská a odtiaľ zasadzovať údery. Straty vo vybavení, munícii a minimálne v živej sile by mohli Rusi časom doplniť. V takom prípade sa konflikt pretiahne a jeho konečný výsledok bude neistý.

Preto Zalužnyj naznačuje, že „ťažiskom” ruských operácií nie je Krym, ale schopnosť Ruska zasiahnuť 2000 kilometrov hlboko na ukrajinskom území. Zatiaľ čo možnosti OSU sú obmedzené na dolet 100 kilometrov.

„Pokiaľ bude táto situácia pretrvávať, môže táto vojna trvať roky,” uzatvára vrchný veliteľ. Podľa jeho názoru väčšina Rusov nie je proti vojne, pretože nie úplne chápe jej cenu „vo všetkých aspektoch”. Inými slovami, ukrajinské rakety sa k nim takmer nikdy nedostanú.

Cieľom je podľa Zalužného „zabezpečiť, aby Rusi a nimi okupované územia akútne a hmatateľne pocítili túto hrozbu, napriek značnej vzdialenosti od cieľov.

Preto navrhuje, aby Západ dodal Ukrajine rakety dlhého doletu ATACMC pre Himarsy, ako aj prezbrojil celé delostrelectvo OSU (vrátane raketových síl).

V tejto súvislosti Zalužnyj oficiálne oznámil, že Ukrajina začala raketové útoky na Krym – konkrétne na letisko Saki. Ide o prvé potvrdenie Kyjeva, že išlo o raketový útok (a nie o sabotáž).

Na príklade Krymu vrchný veliteľ ilustroval svoju tézu, že je potrebné dosiahnuť ciele na území nepriateľa.

„Iba ak sa vyrovná rovnováha z hľadiska dosahu prostriedkov ničenia, a tým sa otrasie „ťažiskom“ nepriateľa, môžeme hovoriť o bode obratu vo vojne,” uzatvára Zalužnyj.

V článku sa tiež konštatuje, že v takom intenzívnom konflikte, ako je ten súčasný, budú pre OSU kľúčovým faktorom dodávky od západných partnerov.

Okrem toho musí byť Západ pripravený, ako sa domnieva Zalužnyj, reagovať na prípadné použitie taktických jadrových zbraní Ruskom proti Ukrajine. „Akékoľvek pokusy o praktické kroky na použitie taktických jadrových zbraní musia byť potlačené s využitím celého arzenálu prostriedkov, ktoré majú krajiny sveta k dispozícii,” napísal vrchný veliteľ.

Závery

1. Rusi majú výhodnú strategickú pozíciu na mnohých frontoch a obsadili dôležité predmostia, aby mohli v budúcom roku postúpiť. Ich možnými cieľmi sú Donbas, Záporožie a Dnepr, Odesa a dokonca aj Kyjev.

2. Na to, aby mohli OSU efektívne čeliť protiútoku potrebujú uskutočniť niekoľko súbežných protiúderov a pokúsiť sa znovu získať Krym ako „ťažisko” všetkých ruských operácií.

3. Ale aj v prípade úspechu týchto plánov by vojna mohla trvať roky, pretože Rusi majú výhodu v zbraniach dlhého doletu. Ukrajina potrebuje to isté od Západu, aby Rusi pocítili vojnu aj doma.

4. Na splnenie cieľov uvedených v bodoch 2 a 3 je potrebná rozsiahla vojenská pomoc zo Západu. V súčasnosti táto pomoc nie je dostatočná na splnenie uvedených úloh.

Zaujímavá je Zalužného poznámka o nebezpečenstve použitia jadrových zbraní zo strany Ruska. A že Západ na to musí reagovať „celým svojím arzenálom prostriedkov”. Teda pravdepodobne vrátane jadrových zbraní. Treba poznamenať, že práve strach z priamej konfrontácie s Ruskom v súčasnosti bráni Západu dodať všetko, o čo Zalužnyj žiada – rakety dlhého doletu schopné zasiahnuť ruské územie a veľké dávky útočných zbraní (tanky a lietadlá výzbroje NATO).

Je zrejmé, že najpravdepodobnejším scenárom použitia jadrových zbraní Ruskom je porážka na Ukrajine alebo prenesenie bojových akcií na ruské územie. Pod „útokom na ruské územie” by Moskva zrejme videla útok na Krym a prípadne aj masívne raketové útoky z Ukrajiny.

A v tomto zmysle sa zdá nepravdepodobné, že by Západ chcel rozvinúť presne takýto scenár – keď Rusko použije jadrové zbrane a NATO bude musieť nejako reagovať.

Preto mnohé západné médiá už dlho diskutujú o probléme „strachu z ukrajinského víťazstva”. Obzvlášť sa ho obávajú Európania, ktorí nechcú jadrový konflikt na svojich hraniciach.

A USA oficiálne dávajú jasne najavo, že Ukrajine neposkytnú zbrane schopné zasiahnuť Rusko. Použitie Himarsov sa bude prísne kontrolovať schválením každého cieľa.

Preto sa v súčasnosti javí splnenie podmienky strategického prelomu vo vojne zo strany Západu ako nereálne. Samozrejme však nemožno vylúčiť, že sa situácia časom zmení.

Čím ďalej vojna pokračuje, tým viac Západ vojensky podporuje Ukrajinu.