Ako sa skončí vojna na Ukrajine?

– Bezpodmienečná kapitulácia

– Vyjednávanie o urovnaní

– Predĺženie konfliktu a vyčerpanie, t. j. patová situácia

Z pohľadu Ruska nie je vojenská operácia na Ukrajine vojnou. Vojna znamená zničenie nepriateľa – fyzicky, materiálne a politicky. Napriek tvrdeniam západnej propagandy sa Rusko vyhlo spôsobeniu masových civilných obetí. Rusko sa nepokúsilo zničiť západné platformy ISR, ukrajinskú vládnu infraštruktúru ani ukrajinských politických predstaviteľov. Stručne povedané, Rusko hralo len s niekoľkými vojenskými kartami, ktoré má v rukách. Ísť do vojny znamená ísť do toho naplno.

Ukrajina a jej spojenci v NATO zastávajú diametrálne odlišný názor – ide o ruskú agresívnu vojnu. Na rozdiel od Ruska Ukrajina nielenže zmobilizovala svoje obyvateľstvo vo vojenskom veku, ale do uniforiem navliekla mládež do 18 rokov a mužov vo veku 45 až 65 rokov a poslala vpred kanonenfutr. Schopnosť Ukrajiny udržať si vojnové postavenie do budúcnosti je úplne závislá od peňazí a zbraní, ktoré jej dodávajú Spojené štáty a ostatné členské štáty NATO. Bez zahraničnej podpory nemôže Ukrajina pokračovať v modernej priemyselnej vojne.

Zopakujme si teda niektoré zásadné skutočnosti:

1. Ukrajina trpí ničivými vojenskými stratami a nemá vycvičené záložné sily, ktoré by mohla vyslať na bojisko.
2. Ukrajina nemá životaschopné bojové letecké kapacity.
3. Ukrajina nemá zásoby tankov, vozidiel, delostrelectva, delostreleckých granátov.
4. Ukrajina nemá bezpečné výcvikové zariadenia/základne na vlastnom území a pri výcviku sa musí spoliehať na iné krajiny NATO. (To znamená, že výcvik je obmedzený a nie je štandardizovaný.)
5. Ukrajinská protiofenzíva, ktorá mala prelomiť ruské obranné línie Surovíkin, zlyhala a Ukrajina nemá bojovú silu na vystupňovanie útokov.
6. Naproti tomu Rusko má dostatok vycvičených vojenských záloh, delostreleckej munície, delostrelectva (mobilného aj stacionárneho), riadených striel, bezpilotných lietadiel, viac ako tisíc bojových lietadiel s pevnými krídlami, útočných vrtuľníkov a masívnych systémov protivzdušnej obrany.
7. Rusko je sebestačné v kritických prírodných zdrojoch potrebných na zásobovanie svojho obranného priemyslu.
8. Rusko už nie je obchodne závislé od Západu a jeho hospodárstvo rastie napriek západným hospodárskym sankciám.

Mnohí západní analytici trvajú na tom, že situácia na Ukrajine je patová, a predpokladajú, že vojna s Ruskom sa bude ťahať ešte roky. Je to nezmysel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti patria výhody výlučne na ruskú stranu. Ukrajina v tejto fáze nemá oproti Rusku jedinú výhodu. Podľa môjho názoru je nepravdepodobné, že by rusko-ukrajinská vojna viedla k patovej situácii.

A čo dohoda na základe rokovaní? Je to možné, ale akákoľvek dohoda bude za podmienok Ruska. Rusko bude trvať na medzinárodnom uznaní Krymu, Chersonu, Záporožia, Donecka a Luhanska ako trvalých častí Ruska. O tom sa nedá vyjednávať. Ukrajinskí politickí lídri naďalej trvajú na tom, že je to neprípustné. Inými slovami, žiadna dohoda nie je na spadnutie.

Zostáva nám teda tretia možnosť – bezpodmienečná kapitulácia. Ukrajinská armáda smeruje k bodu zlomu kvôli rastúcim stratám. Ukrajina nemá kádre vycvičených záloh, ktoré by čakali na krídlach a boli pripravené vrhnúť sa na front, aby pokračovali v úsilí prelomiť ruské obranné línie. Ukrajina čelí situácii podobnej tej, ktorej čelil generál Konfederácie Robert E. Lee pri Appomattoxe. Obkľúčená Leeho armáda chcela stále pokračovať v boji proti Severu, ale napriek svojmu duchu nemala dostatok logistiky a ľudských zdrojov, aby mohla pokračovať. Lee si uvedomil bezvýchodiskovosť situácie a súhlasil s veľkorysými podmienkami, ktoré mu ponúkol generál Ulysses Grant. Domnievam sa, že sa blíži okamih, keď ukrajinský generál Zalužnyj bude čeliť podobnej chvíli pravdy.

Myslím si, že najpravdepodobnejším scenárom je veľká roztržka medzi Zelenským a jeho vojenskými veliteľmi v otázke, či pokračovať vo vojne. To, že Ukrajinci majú chuť bojovať, nenahradí to, že majú potrebné zásoby zbraní a, čo je dôležitejšie, vycvičené jednotky, ktoré by tieto zbrane mohli používať. V súčasnosti Ukrajina nemá žiadnu reálnu cestu na udržanie vojenských operácií bez zaručenej podpory zo strany NATO.

Divokou kartou v týchto výpočtoch je NATO. V najhoršom prípade – Spojené štáty alebo iní členovia NATO sa rozhodnú zasiahnuť vyslaním vlastných jednotiek na Ukrajinu . To bude znamenať koniec “špeciálnej vojenskej operácie” a začiatok plnohodnotnej vojny medzi NATO a Ruskom.

Prečítajte si tiež:

• Prečo by zastavenie ukrajinskej ofenzívy mohlo predstavovať obrovský politický problém pre USA
• Generál Mark Milley: “Pomerné tempo ukrajinskej protiofenzívy nie je prekvapením”