Bratislava 13. decembra 2018 (HSP/Foto:Pixabay)
V dňoch 3. až 5. decembra sa na Slovensku konalo prvé Medzinárodné mediálne fórum „Sloboda žurnalistiky v kontexte ľudských práv, nových technológií a medzinárodnej informačnej bezpečnosti“. Napriek bohatému programu a zaujímavej medzinárodnej účasti ju slovenské médiá takmer úplne prehliadli. Že prečo?
Slovenské médiá konferenciu odignorovali, okrem Pravdy, Hlavných správ a mesačníka Extra plus. Organizátorom totiž bola Moskovská štátna univerzita v spolupráci s Vysokou školou Danubius, Národnou asociáciou pre medzinárodnú informačnú bezpečnosť Ruskej federácie, Úniou novinárov Ruska, časopisom International Affairs (Rusko), Národnou asociáciou pre medzinárodné vzťahy Bulharska a časopisom International Relations (Bulharsko). A ako vieme, keď organizuje konferenciu o médiách inštitúcia z Ruska, bolo by pre novinárov krajne nevhodné sa jej zúčastniť, ak by nechceli mať na sebe doživotný biľag agentov Kremľa a osobných vyslancov Putina. (Samozrejme, keby takú konferenciu organizoval niekto z USA alebo spriaznených mimovládok, to by bolo niečo celkom iné.)
Konferencie sa zúčastnilo okolo sedemdesiat účastníkov, odborníkov na mediálnu problematiku a zahraničné vzťahy najmä z Ruska, ale tiež z Bulharska, Česka, Uzbekistanu, Slovenska, USA, Veľkej Británie, Bieloruska, Rakúska a ďalších krajín. Diskutovalo sa v šiestich blokoch na témy ako sloboda a pluralizmus médií v modernom svete, falošné správy a otázky ich včasnej detekcie a protiopatrení, bezpečnosť novinárov, médiá a moc, bezpečnosť používania a stabilita fungovania globálnej informačnej štruktúry či kultúrna rôznorodosť v modernom svete.
Mediálny expert UNESCO Marius Lukosunas referoval o bezpečnosti novinárov vo svete. Uviedol, že médiá strácajú svoju nezávislosť a sú čoraz viac závislé na štátnych grantoch.
Riaditeľ informačnej služby OSN vo Viedni Martin Nesirky informoval, že počet nezvestných a zabitých pracovníkov médií rastie, v roku 2018 to bolo zatiaľ 80 ľudí. Veľká väčšina prípadov ostáva neobjasnených, vyšetrovanie týchto zločinov je často problematické.
O tom, že je podpísaných veľa rôznych medzinárodných konvencií na boj proti dezinformovaniu, ale nefungujú, informoval poradca OBSE Andrej Richter.
O možných riešeniach problému šírenia falošných správ a hoaxov hovoril Sanjay Goel zo State University of New York.
Viaceré príspevky sa dotkli prípadov známych falošných správ ako Powellova skúmavka so „Saddámovým jedom“, ktorá bola zámienkou pre inváziu do Iraku, podvod s údajnými chemickými útokmi v Sýrii, alebo kauza Skripaľovci.
Vladimir Ivanov, riaditeľ moskovského úradu WastWest Institute (USA) uviedol, že v procese hybridnej vojny jedna strana druhú obviňuje z používania technológie fake news, pričom sa nedá hovoriť o právnych normách pre takéto prípady, keďže právo môže existovať iba v prípade dosiahnutia dohody. Uviedol tiež, že je v záujme každého z veľkých hráčov ako Čína, Rusko alebo USA vypracovať spoločné pravidlá správania v informačnej sfére, pretože inak sa budú konflikty iba vyhrocovať. Rusko vraj už taký návrh urobilo, ale elity v USA sa ohľadne odpovede nevedia dohodnúť samy medzi sebou.
Z hľadiska českého alebo slovenského pozorovateľa bol veľmi poučný a miestami až zábavný príspevok Sofie Ovanesovej z redakcie Sputnik Česká republika, ktorý okrem iného priniesol analýzu českého a slovenského mediálneho prostredia z hľadiska objektívnosti a miery šírenia hoaxov a falošných správ. Ovanesová konštatovala, že naše médiá sú z veľkej časti neobjektívne a propagandisticky jednostranné. Na kvalitne spracovaných príkladoch sa mohol slovenský účastník pokochať ukážkami fantastických hoaxov z dielne „mienkotvorných“ českých a slovenských médií. Bolo to ako pohľad do zrkadla. Ak my totiž dennodenne počúvame o ruských, ale tiež o slovenských nezávislých médiách aké sú zaujaté, neľudským moskovským režimom ovládané a dezinformačné, potom bolo veľmi zaujímavé zistiť, že z odstupu a z ich pohľadu naše médiá vyzerajú presne rovnako…
Ivan Lehotský