Ak progresívci vyhrajú, bude to prehra pre Slovensko

Bratislava 9. júna 2024 (HSP/Foto:TASR – František Iván)

Voľby do europarlamentu majú vždy dvoch víťazov: jeden je individuálny, druhý kolektívny. Tým prvým bude – podľa predbežných, neoficiálnych výsledkov – Progresívne Slovensko. Tým druhým sa stanú konzervatívne, pronárodné, vlastenecké sily

Najprv sa pozrime, ako sa šimečkovci snažili obchádzať moratórium. Líder PSka napísal pred troma dňami status, ktorý začína výzvou: „Žiaľ, toto je veľmi dôležitá a veľmi zlá správa. Pomôžte ju prosím rozšíriť zdieľaním, v moratóriu je to jediná šanca, ako sa môže dostať k ľuďom, reklamy sú všetky vypnuté. Po včerajšku už nie je žiadna pochybnosť, že Smer nás ťahá preč z Európy.“

Čítate dobre: „nie je žiadna pochybnosť, že SMER nás ťahá preč z Európy.“ Prečo? „Lebofico“, samozrejme.

Týmto hrubým zavádzaním, prekrucovaním reality, teda vlastne lžou – pretože SMER nás predsa nikam neťahá – sa snažili progresívci na poslednú chvíľu získať extra hlasy. Na Facebooku mal ten príspevok vyše tisíc priamych zdieľaní. Dokonca istý môj starý priateľ, toho času profesor žurnalistiky (nebudem konkretizovať, aby som mu neublížil), si dovolil zdieľať tento tendenčný príspevok, čím pomohol PSku obísť moratórium a šíriť paniku medzi ľuďmi…

Je na mieste, aby akademik, garant magisterského štúdia, takto otvorene podporoval liberálny extrémizmus? V akom ovzduší a ideologickom podhubí sa formujú budúci novinári? Keď kľúčový pracovník katedry verejne dáva najavo svoju politickú orientáciu? Veď tí ľudia budú o niekoľko rokov tvoriť mediálnu scénu, a teda formovať myšlienky celého národa!

Len tu odložím tento postreh ako podnet na premýšľanie pre tých, ktorí majú mandát s tým niečo robiť – napríklad pre pána ministra Druckera. Školstvo predsa nesmie byť v ideologickom zovretí či už jednej, alebo druhej strany.

Šimečka teraz, v aktuálnom statuse ďakuje voličom za to, že ho takto pred piatimi rokmi posunuli do Bruselu: „Vďaka vašej podpore som tam mohol presadzovať dôležitú legislatívu, bojovať za slovenské aj európske záujmy. Vďaka vášmu hlasu som mohol pre Slovensko historicky prvýkrát získať pozíciu podpredsedu Európskeho parlamentu.“

Konkrétne, prosím: Ktorá to bola tá dôležitá legislatíva, ktorú ste presadili? Za aké slovenské záujmy ste bojovali? Slovensko získalo pozíciu podpredsedu parlamentu, to je veľmi pekné – aké pozitíva konkrétne z toho pre nás vyplývajú?

Tieto otázky by mal Šimečka zodpovedať predovšetkým svojim voličom. Pretože ani tí, domnievam sa, nepoznajú odpovede. Medové motúzy ťahať popod fúzy, to áno – ale skutek utek. Stačí si pozrieť Šimečkov profil na Facebooku: samé európske symboly a farby, prakticky ani náznak niečoho slovenského. Ani vlajka, ani štátny znak.

Akým prínosom pre slovenskú ekonomiku, kultúru, či rozvoj boli progresívci v europarlamente? A nech mi niekto nehovorí o tom, ako pomáhajú spasiť globálnu klímu tým, že bojujú za zníženie stavov dobytka, aby plyny, ktoré zo zvierat unikajú, neubližovali atmosfére.

Ale dobre, už tradične sa im podarilo mobilizovať celú volebnú základňu. Toto je ich maximum. Je z minulých volieb známe, že celková účasť býva na Slovensku relatívne nízka, a že na tom majú svoj podiel voliči konzervatívnych strán. Jednoducho, tradičné Slovensko nepripisuje voľbám do EÚ taký význam, ako voľbám do NR SR. Doteraz to aj dávalo zmysel – zákony sú nastavené, dohody uzavreté; samoregulačné mechanizmy byrokratickej EÚ pracujú aj bez toho, aby sa konali vážnejšie rokovania a hlasovacie procesy.

Lenže…

„Jó, časy se mění,“ spieva klasik.

Pozrite, na aký formát sa postupne EÚ transformovala. Z mierového projektu hospodárskej spolupráce ostali franforce. Iste, peniaze sa naďalej krútia, chvalabohu! To je však asi posledná výhoda (aj keď zásadná – teda taká, akou vás môžu držať v šachu), akú členstvo v EÚ poskytuje.

O akom mierovom zoskupení chceme hovoriť, ak posielame na Ukrajinu zbrane a peniaze na ďalšie zbrojenie? A na základe čoho tak činíme? Ten štát nie je v NATO ani v EÚ. Merať rovnakým metrom by znamenalo, že pošleme tanky aj do iných ohnísk svetových konfliktov!

To, že Ukrajina je štát na našich hraniciach, je len výhovorka. Isteže ide o zástupnú vojnu Ruska s USA – to už potvrdilo mnoho odborníkov a analytikov aj z USA. Pozrite si videá generálov a profesorov ako John Mearsheimer alebo Scott Ritter.

Na tomto sa chceme podieľať? A dokedy? Kým západné štáty povolia Ukrajine útočiť na ruské územia zbraňami hromadného ničenia? To tak túžime po aktivovaní Nukleárnej doktríny Ruskej federácie?

Treba si uvedomiť, že strany typu PS podporujú práve túto križiacku výpravu. Je teda ich výhra v eurovoľbách aj výhrou pre Slovensko? Rečnícka otázka.

Za kolektívneho víťaza, a to je to podstatné pri tomto formáte, môžeme považovať slovenské konzervatívne prúdy. PS má dostať 6 mandátov, no SMER, Republika, Hlas a KDH dovedna až 9. Ešte aj keby KDH učinilo svoj obvyklý zradný obrat, s jedným hlasom pridaným k PS by stále nemali väčšie slovo, než úzky konzervatívny krúžok.

Ďalším víťazom týchto volieb sa, v samostatnej kategórii, stal aj SMER. Veď dosiahne, zdá sa, až päť kresiel, čo je oproti poslednému výsledku úspech. Navyše tým spôsobí Šimečkovcom bezsenné noci – veď to hrali na plagátoch na súboj „Ódor – Blaha“ s tým, že nechcú, aby nás Blaha zastupoval na európskej pôde…

Nuž, nevydalo – Blaha sa prekrúžkoval, a podľa toho, ako ho poznáme, bude výrazným hlasom Slovenska v Bruseli.

To je dôležité aj z toho dôvodu, že z EÚ sa stáva akýsi moloch liberálnej ideológie. Ako som spomínal, toky peňazí fungujú, a tak to má byť – preto sme predsa toho času bojovali o členstvo. Lenže „sponzoring“ priniesol so sebou vedľajší efekt: vnucovanie určitej formy myslenia.

Vidíme, čo to s našimi ľuďmi robí: na protestoch opozície vejú prevažne európske vlajky, progresívci sa obliekajú v modrých mikinách so žltými hviezdami, a hrdo si hovoria „Európan“. Nuž, milí moji, nedá sa dlho sedieť na dvoch stoličkách. Buď prioritne zastávam záujmy mojej vlasti, alebo hrám za nadnárodný superštát…

EÚ teraz vykladá ohromujúce prostriedky na šírenie LGBTi agendy (písali sme o tom v inom článku), a niektorí poslanci PS sa zaviazali písomne (!), že budú túto agendu tiež presadzovať. Aktívne, všade, kam budú chodiť.

Chápete, čo ste volili, ak ste hodili hlas týmto ľuďom?

Vyjadrili ste súhlas s tým, aby sa novým dobrým štandardom stali toalety pre rodovo neistých, alebo aby po námestiach mohli demonštrovať ľudia prezlečení za zvieratá (umne a nenápadne zahrnutí pod homosexuálne kruhy), a prezentovať sa, že takto je to v poriadku. Že každý má žiť „ako to cíti“. Čo si z toho vezmú naše deti? A na toto majú ísť naše peniaze?

Ale ešte silnejšia káva je oslabovanie pozícií národných štátov. EÚ kedysi hlásala rovnosť v rozmanitosti. Kde sú tie časy…

Teraz máme byť všetci rovnakí. Modrí, pro-kapitalistickí, zástancovia západných neokolonizačných tendencií a politík. Ukrajina za posledné roky postupne obmedzovala ústavou garantované práva ruskej menšiny na používanie ruského jazyka v úradnom styku (dokonca v reštauráciách a podobne vás majú najprv osloviť po ukrajinsky, po rusky až na vyžiadanie), ale teraz ide zavádzať angličtinu ako kľúčový jazyk. To je mentálna kolonizácia ako bič. Veď to kritizovala aj Benátska komisia, či Maďarsko, ktoré má na Ukrajine početné národnostné zastúpenie.

Ale každému je to fuk – pretože národnostné menšiny sú dnes nezaujímavé, kým angličtina, a všetko, čo má angloamerický pôvod, je predsa „univerzálne dobré“, pokrokové a teda nevyhnutné pre náš ďalší rozvoj…

Takto chcú západné elity postupne oslabovať osobité identity zvrchovaných národných štátov, až do ich úplného zapadnutia prachom…

Preto môžeme konštatovať, že ak PS naozaj vyhralo tieto voľby, nebude to, paradoxne, pre Slovensko vôbec žiadna výhra.

Prečítajte si tiež

• A čo by teda v konečnom dôsledku znamenala „prehra“ vzbúrencov?
• Šimečka 2.0: Progresívna katastrofa pre Slovensko
• Blanár vníma neoficiálne výsledky pozitívne, Krúpu mrzia