“Sýrsky prezident Bašar Asad nesmie bezhlavo zaútočiť na provinciu Idlib. Rusi a Iránci by urobili závažnú chybu, keby sa zúčastnili tejto potenciálnej ľudskej tragédie. Mohli by umrieť stovky tisíc ľudí. Nech sa tak nestane,” tvítoval v noci na utorok Donald Trump. “Nie je bez zaujímavosti, koľko kondicionálov americký prezident v jednom tvíte použil, rovnako ako to, že Asada z nedávneho “zvieraťa” znovu “povýšil” späť na prezidenta. Ako keby s najčiernejším scenármi, ktoré – rovnako ako v prípade východného Aleppa – začínajú v mainstreamových médiách prevládať, snáď ani nepočítal…,” uviedla komentátorka.

Spencerová vo svojom komentári uviedla, že ruské letectvo v každom prípade len pár hodín potom podniklo sériu bombových náletov na oblasť okolo Džisr aš Suguru na západe Idlibu, pričom paľbu rovnakým smerom zahájilo aj sýrske delostrelectvo. Džihád odpovedal raketovým ostreľovaním vládnych pozícií na severe provincie Latakia. Nie je zatiaľ jasné, či je to naozaj počiatok dlho pripravovanej ofenzívy, pretože sa všeobecne očakávalo, že rozhodnutie o jej začatí padne až po samite medzi Ruskom, Tureckom a Iránom 7. septembra. Avšak dostupné zdroje práve Džisr Suguru uvádzajú ako jedno z miest, ktoré by sa mali stať jej terčom medzi prvými. Primárnou úlohou ruských síl bude podľa Spencerovej totiž ochrániť leteckú základňu v Hmejmíme pred ďalšími náletmi bezpilotných lietadiel, a tak popri Džisr Suguru, kde sa nachádza veľké vojenské letisko, majú vraj prvé údery ofenzívy mieriť tiež na susediace oblasti na východe provincie Latakia. Reč je predovšetkým o Chán Šajchúne, Sarakíbu a Sála al Ghábe.

“Turecko Rusku a tým aj Sýrii odovzdalo zásadné informácie o dislokácii al-Káidy a ďalších teroristických skupín, rovnako ako o presnom rozmiestnení tureckých jednotiek a protureckých džihádistov v oblasti. Turecko síce (konečne) zaradilo sýrsky franchising al-Káidy na svoj zoznam teroristických skupín, ale ďalej sa vraj snaží “zjednávaním” presvedčiť jej šéfa Abú Muhammada Džúláního, aby svojich asi 15-tisíc mužov formálne rozpustil a pridal sa s nimi “k Turkom”. Má sa vraj súčasne dištancovať od zahraničných džihádistov a chrániť tak mesto Idlib od útoku sýrskych vládnych oddielov.”

Podľa Spencerovej súčasne platí, že napätie vo vzťahoch medzi Sýriou a Tureckom v posledných týždňoch značne vychladlo, pričom Damask odmieta “konfrontáciu s Tureckom”, hoci za predpokladu, že Ankara uzná, že Idlib je sýrsky. “Je to možno to najústretovejšie vyhlásenia na adresu Turecka od vypuknutia vojny pred viac ako siedmimi rokmi. Ankara pritom Rusku podľa všetkého potvrdila, že chce vojensky zotrvávať na severe Sýrie len do nájdenia politického riešenia, ktoré by “pokrývalo” aj sily, ktoré pod tureckou “správou” bojovali proti damaskému režimu. Výmenou za to potom Turecko pomôže s likvidáciou džihádu pri svojich hraniciach.”

Americký establishment sa síce podľa všetkého v kuloároch plne stotožňuje s konštatovaním osobitného Trumpovho vyslanca Bretta McGurka, že Idlib je “dnes najväčším útočiskom al-Káidy, priamo napojené na lídra Ajmána Zavahrího, od 11. septembra”, čo potvrdzujú aj témy rozhovorov americkej delegácie v Damasku, navonok ale nevynecháva jedinú príležitosť sýrskemu režimu pohroziť. “Obzvlášť americkí “jastraby” odmietajú akceptovať, že je Sýria zvrchovaný štát, ktorý na svojom území nebude a ani nemôže trpieť útočisko al-Káidy… Americký minister zahraničia Mike Pompeo navyše už – na účely predvídania “humanitárne katastrofy” – navýšil počet ľudí v Idlibe na “tri milióny utečencov”, aj keď OSN hovorí o “dvoch miliónoch v meste, pričom viac ako polovicu tvoria utečenci”, vrátane zahraničných džihádistov a ich rodín.”

“Asi najpodivnejším sa zatiaľ ale zdá byť vyhlásenie osobitného vyslanca OSN pre Sýriu Staffana da Mistura. Na jednej strane pripúšťa, že v Idlibe je asi 10-tisíc “teroristov, ktorých treba poraziť”, súčasne ale ponúka, že v prípade útoku “osobne odprevadí obyvateľov Idlibu do bezpečia”. V prvom rade, v Sýrii už žiadny iný Idlib, ​​do ktorého by sa dali džihádisti evakuovať tentoraz, nie je. A za druhé, evakuačné koridory pre civilistov boli otvorené už v júni a džihádisti dnes po stovkách zatýkajú ľudí, ktorí si želajú z Idlibu pred bitkou odísť. Znamená Misturove vyhlásenie, že sa OSN hodlá postarať aj o príslušníkov al-Káidy a ďalších džihádistických skupín? A ak áno, ako? Alebo kam, prípadne do akej krajiny, im chce poskytnúť voľný odchod?” pýta sa Spencerová.

Rusko, spolu so Sýriou a Iránom a v zásade aj Tureckom, ktoré je s USA na nože, majú v pláne zlikvidovať džihádistov na severe Sýrie, pričom hlavným záujmom Moskvy je likvidácia kaukazských teroristov, aby sa nemohli vrátiť do Ruska. “Tento absces musí byť vyrezaný,” konštatoval ruský minister zahraničia Lavrov, keď o povojnovom politickom riešení rokoval so svojím saudským náprotivkom. Damask sa zaklínať, že sa bude snažiť predchádzať civilným obetiam, ale to je nesplniteľný cieľ – aj americké ozbrojené sily so svojimi “precíznymi” bombami pozabíjali v Sýrii a Iraku doteraz až 26-tisíc civilistov.

Spencerová uzatvára, že prípadný americký (alebo všeobecne západný) útok na Sýriu, alebo na pozície sýrskej armády, podľa všetkého ale vývoj situácie i tak nezmení, nieto výsledok vojny. Je totiž isté, že Sýria ovládne Idlib, ​​skôr alebo neskôr. A v tom sa zrejme skrýva aj proklamovaná obava amerického establishmentu o osud Idlibu – čím skôr bude totiž oslobodený, tým skôr sa pohľady všetkých zúčastnených otočia k americkým jednotkám na severovýchode Sýrie. “A v americkom establishmente potom môže prepuknúť doteraz odsúvaná “vojna”: Odísť zo Sýrie? Bojovať? Posilňovať tamojšie jednotky? Rozpútať snáď rovno vojnu s Ruskom? Len kvôli Sýrii!? V čase pred novembrovými kongresovými voľbami by to mohla byť vojna s mnohými (politickými) obeťami…”