Slovensko 24. augusta 2016 (HSP/Foto:TASR/AP- Markus Schreiber)
Začiatkom júla bola prezidentovi Andrejovi Kiskovi, Národnej rade Slovenskej republiky a Vláde Slovenskej republiky adresovaná výzva na vojenskú neutralitu Slovenska. Signatári výzvy sú presvedčení, že „historická skúsenosť ukázala a realita dneška dosvedčuje, že pre štát nášho rozmeru, ekonomickej výkonnosti, kultúrnej a duchovnej orientácie sa neosvedčilo žiadne vojenské zoskupenie.“
Signatári teda žiadajú kompetentných, aby otvorili fundovanú verejnú diskusiu na rozličných úrovniach spoločenského a politického života na tému vojenskej neutrality našej krajiny. Preto sa dovolávajú, že v prípade, ak sa preukáže vôľa občanov získať vojenskú neutralitu, aby kompetentní rešpektovali hlas národa a následne využili všetky legálne a diplomatické prostriedky na národnej a medzinárodnej úrovni.
„Slovensko spoločne s ďalšími štátmi Európy môže tvoriť neutrálny geopolitický most medzi Východom a Západom, medzi Severom a Juhom, čím sa výrazne zvýši vojenská bezpečnosť v celej Európe,“ uvádza sa tiež vo výzve.
Medzi signatármi sú aj známe osobnosti verejného života, vrátane arcibiskupa Jána Sokola či speváka Joža Ráža a Ibrahima Maigu. Výzvu podpísali aj niektorí predstavitelia Matice Slovenskej, spisovatelia, vedeckí pracovníci i lekári. Výzvu iniciovalo občianske združenie Rastic. Spoluautorom je lekár prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS., ktorý pre našu redakciu upresnil, čo ho viedlo k jej zostaveniu.
Čo Vás viedlo k apelu, aby sa Slovenská republika stála neutrálnym štátom?
Štefan Hrušovský: Slovensko zažilo totalitné režimy – fašizmus, ktorý sa zrodil v Západnej Európe, aj socializmus, ktorý vznikol vo Východnej Európe. Príslušnosť k niektorému táboru bola vždy nanútená a vždy katastrofálna: či hrôza vojny, či potlačenie socializmu s ľudskou tvárou. Ľudstvo je však nepoučiteľné a riziko novej totality je aktuálne aj dnes. Úsilie za vojenskú neutralitu sa v slovenských dejinách objavilo pri každej vonkajšej hrozbe – aj v 2. svetovej vojne, aj v šesťdesiatom ôsmom. Odzrkadľujú ho aj volebné programy politických strán v posledných parlamentných voľbách. My vychádzame z konštatovania, že v Európe narastá vojenské napätie, ba má už znaky prinajmenšom studenej vojny. Vojenská neutralita Slovenska môže zabrániť konfliktom v Európe. Pripomeňme si aspoň nedávne takmer 75-dňové bombardovanie suverénneho európskeho štátu Juhoslávie umožnené aj vďaka preletom vojsk ponad Slovensko. Nateraz chýba existenčne potrebný neutrálny stred z hľadiska polarity Východ – Západ, aj neutrálna zóna v polarite Sever – Juh.
Dostali ste už od oslovených odpoveď na vašu výzvu?
Štefan Hrušovský: Aktivita za vojenskú neutralitu Slovenska nie je zameraná proti súčasnej slovenskej politickej reprezentácii, veď aj niektoré doterajšie aktivity Slovenska majú črty neutrality. Slovenskí politici by si mali priepasť, do ktorej sa môže zrútiť Slovensko, Európa a jej civilizácia, nielen uvedomovať, ale vybudovať účinný záchranný systém. Spisovatelia, publicisti, výtvarní umelci, lekári, bývalí politici a angažovaní občania odovzdali súčasnej najvyššej politickej reprezentácii výzvu dňa 18. augusta 2016. Očakávame oficiálnu odpoveď v zákonnej lehote, ktorá ešte plynie. No dôležité je, aby politici umožnili a podporili slobodnú diskusiu v Slovenskej televízii, v Slovenskom rozhlase, aj v ostatných televíziách a rádiách, v tlači a vo virtuálnych médiách. Slovenskí politici by na septembrovom samite mohli a mali navrhnúť rozpracovanie nového systému bezpečnosti v Európe, v ktorej by sa už rátalo s vojenskou neutralitou Slovenska. Je to výborná príležitosť aj pre rokovania o garancii zo strany mocností, v našom prípade zo strany európskych krajín. V ďalších krokoch je isto potrebná aj konzultácia s veľkými svetovými hráčmi rozličných kontinentov.
Ak by sa vyskytla politická vôla viesť diskusiu, akou formou by sa podľa Vás k tejto téme mali vyjadriť občania?
Štefan Hrušovský: Ak sa majú k vojenskej neutralite vyjadriť všetci občania, musí prebehnúť slobodná kampaň, ktorá vysvetlí predovšetkým tri veci. Po prvé, že ide o dlhodobý, nadčasový národno-štátny záujem. Po druhé, že vojenská neutralita, hoci nemusí zásadne ovplyvniť vnútropolitický život Slovenska, bude mať vplyv na hodnotový systém občanov. Po tretie, že sama vojenská neutralita neznamená vystúpenie z NATO či z Európskej únie. Veď aj neutrálne Rakúsko či neutrálne Švédsko sú členmi EÚ a Francúzsko bolo počas dlhých rokov dokonca členom NATO, a na vojenských operáciách sa nezúčastňovalo. Vojenská neutralita Slovenska by však na druhej strane nebránila ani vystúpeniu Slovenska z doterajších medzinárodných organizácií. Pri vojenskej operácii proti Juhoslávii sa slovenských občanov nik nespýtal na názor. Podľa mojej mienky pri rozhodovaní o vojenskej neutralite Slovenska by mala byť účasť obyvateľov aktívna.
Aký je Váš názor na júnové cvičenia Anakonda 2016, ktoré britský denník The Guardian nazval „najväčšou vojenskou hrou od konca studenej vojny“?
Štefan Hrušovský: Anakonda 2016 je poľské národné vojenské cvičenie s účasťou 31 000 osôb z krajín Európskej únie, USA a Turecka a má za cieľ integrovať poľské vojsko do medzinárodných štruktúr. Názov cvičenia sa odvoláva na najväčšieho a najsilnejšieho hada na svete, anakondu, žijúcu a číhajúcu v tme a vo vode, živiacu sa zvieratami, ktoré udusí a zožerie. Pre nadľahčenie – anakonda žije v amazónskych pralesoch a v Európe nemá šancu dlhodobo prežívať… No symbolika hada sa v kresťanskej tradícii i vo Svätom Písme spája s hriechom a s pokušiteľom. Pre vojenskú neutralitu Slovenska – krajiny so starodávnymi kresťanskými tradíciami, sa viac hodí symbolika holuba či holubice, ktorú možno nájsť v Starom Zákone ako znak života a pokoja, u Picassa ako symbolu mieru v súvislosti so svetovými vojnami, či u Svätého Otca Jána Pavla II., ktorý navštevoval Slovensko po celý život a ktorého fotografie s holubicami na sklonku jeho života obleteli svet. Pripomínam, že tradičná náboženská ikonografia zobrazuje Svätého Ducha ako holuba a Satana ako hada.
Ako nazeráte na fakt, že od budúceho roka bude 150 slovenských vojakov vyslaných do Pobaltia?
Štefan Hrušovský: Vojenská neutralita, o ktorú sa usilujeme, by znamenala koniec účinkovania slovenských vojakov pod velením akejkoľvek inej armády než slovenskej a aj pod spoločným medzinárodným velením armád, a to aj počas prípadného vojenského konfliktu. Prichádzala by do úvahy aj trestnosť členstva Slovákov v akejkoľvek inej armáde, napríklad ako žoldnierov – legionárov v armáde Francúzska a pod. Najvyšším cieľom našej vojenskej neutrality je mier v Slovensku a posilnenie mieru v európskom priestore. Keďže mier nemožno udržať bez obrany, aj vojenská neutralita Slovenska predpokladá znovuvybudovanie primeranej obrannej sily, o ktorú sme prišli v posledných 25 rokoch.
Aký je Váš názor na presun vojenskej techniky, ku ktorej došlo začiatkom júna a júla bez toho, aby ministerstvo obrany či médiá o tejto udalosti informovalo?
Štefan Hrušovský: Presun zahraničnej vojenskej techniky cez Slovensko vzduchom, cestou, železnicou či vodou je v súčasnosti legálny, a slovenská vláda a vojenské štruktúry sa ani neunúvajú dôkladne o tom informovať verejnosť, ako by sa v demokracii očakávalo. Vojenská neutralita Slovenska bude znamenať koniec nielen účasti slovenských vojsk na medzinárodných vojenských akciách, ale aj koniec akýchkoľvek presunov zahraničnej vojenskej techniky cez naše územie.