Za „obrodu nacizmu v Nemecku“ vinia NDR

Bautzen 22. septembra 2016 (HSP/Foto:Facebook)

Zatiaľ čo sa štáty EÚ snažia v Bratislave dohodnúť na otázke migrantov, východní Nemci hľadajú svoje riešenie problému. Napríklad malé saské mestečko Bautzen (Budyšín) sa drzým utečencom postavilo fyzicky na odpor.

V Berlíne to nazývajú „nacizmom“ a vinia z toho bývalú NDR. Pričom časť pravdy na tom vraj naozaj je. Titulky tlače Nemecka a ďalšie európske médiá strašia: „Nemeckí nacisti bijú utečencov“, „Pravicoví radikáli Bautzenu napadli migrantov“.

Vznikol z toho pocit, akoby sa v maličkom meste zakopala celá jednotka neonacistov, ktorí sa z ničoho-nič vrhli na bezbranných cudzincov v ich útočisku. Skrátka pogrom. No a sluhovskí novinári okamžite Batzen onálepkovali ako baštu rasistov, navyše, mesto sa už vo februári dostalo do pazúrov informačných agentúr kvôli požiaru ubytovne utečencov.

„Štatistika Nemecka za ostatný rok zaznamenala nárast zločinov xenofóbie a rasizmu o 40 %, značná časť z toho pripadá práve na kraje bývalej NDR“.

Lenže, posledné dva dni Bautzenu vyzerali trochu inák. Africkí a arabskí migranti, pre ktorých má malé 40-tisícové mesto už tri ubytovne, si zvykli tráviť voľný čas na ústrednom Trhovom námestí. No a tam, podľa svedectiev miestnych obyvateľov, zapárajú do miestnych obyvateľov, zapárajú do žien, kradnú potraviny a nápoje z obchodov, hádžu fľaše do okoloidúcich a všelijak porušujú spoločenský pokoj. V stredu ich niekoľko miestnych obyvateľov požiadalo, aby sa upokojili. Na fotografiách a vo videách týchto ľudí vidieť, nie sú to žiadni skinheadi, ale riadni usporiadaní obyvatelia.

Migranti im však odpovedali ako zvyčajne – hádzaním do nich fliaš. Začala sa mela, ktorá si vyžiadala príjazd 100 policajtov. Podľa ich slov, policajti sa snažili obrániť utečencov pred „nacistami“, lenže utečenci neboli vďační za toľkú starostlivosť a preorientovali útok na ochrancov práva. V rukách sa im objavili dosky, kamene a ďalšia dostupná „munícia“. Policajti na to boli nútení nasadiť obušky a korenistý plyn. Nepokoje pokračovali do tretej v noci. Miestni sa policajtov nedotýkali, ale migrantov porozháňali po ich ubytovniach, ktoré polícia okamžite začala ráznejšie kontrolovať.

Na ďalší deň sa mešťania Bautzenu o sebe z novín dozvedeli veľa zaujímavého, napríklad, že sú radikáli a nacisti. Taktiež im bolo pripomenuté, že v časoch NDR sa na území Bautzenu nachádzalo väzenie, kde vraj držali disidentov. Čiže drobučké saské mestečko, donedávna známe iba ak ako producent horčici, médiá preslávili na celý svet. Nepomohlo mu ani to, že vedenie polície otvorene priznalo, že bitku vyprovokovali migranti a že už prebieha vyšetrovanie hádzačov fľaší do dôstojníkov.

Podľa liberálnych expertov jedným z vysvetlení „Bautzenského bojiska“ je to, že mestečko sa nachádza na území východného Nemecka. Východní Nemci doteraz srdnato odporujú politkorektnosti, čím sa stávajú bolehlavom pre úrady zjednoteného Nemecka.

Migračná kríza odhalila niekoľko tektonických zlomov vo vnútri EÚ. Neviditeľná hranica, ktorá doposiaľ leží medzi východným a západným Nemeckom, je len jedným z nich. Doposiaľ existuje nesúlad medzi životými úrovňami – bývalá NDR stále dobieha, no nijako nemôže dobehnúť bývalú SRN, nakoniec začal fungovať demografický vysávač, ktorý presúva perspektívnu mládež z východu na západ. Lenže najpodstatnejším je rozdiel v mentalitách.

Berlínska stena nezmizla, teraz je len pevnejšia, pretože sa nachádza v hlavách.

Výskumníci si myslia, že obyvateľstvo bývalej NDR si zachovalo imunitu voči propagande, ktorá je vlastná všetkým štátom bývalého východného bloku. S rovnakou nedôverou sa teraz stavajú voči hlučnej kampani, ktorú rozpútali nemecké médiá ohľadne tolerancii voči utečencom.

Zdravému skepticizmu napomáha, porovnaní s bývalou SRN, nie príliš bohatý život.  A tak život migrantov bez dokladov, bez práce, bez oficiálneho štatútu, no už poberajúcich v priemere 300 eur na človeka a mesiac. A to ešte nehovoríme o úľavách na stravovanie, o bezplatných školách pre deti, bezplatného ubytovania, bezplatnej dopravy, liečebných nákladov a ďalších služieb, vyčerpávajúcich infraštruktúru bývalej NDR.

Nejakú rolu tu mohla zohrať aj záležitosť, že Bautzen, alias Budyšín je hlavným mestom lužických Srbov. Ich jazyk je v meste druhým oficiálnym. A slovanské národy Európy sú omnoho nervóznejšie naladené proti migrantom zo štátov Afriky a Blízkeho východu.

Hovoria o tom aj prebiehajúce spory Vyšehrádskej skupiny s inými členmi Európskej únie pri téme migrácie. Táto tendencia sa ako kvapka vody vyjavila v drobnom Bautzene.

O reálnych náladách východných Nemcov hovoria aj výsledky marcových volieb v Sasku. CDÚ Angely Merkelovej si len s veľkými ťažkosťami udržala líderstvo. Na chrbát im tu dýchala antiimigrantská „Alternatíva pre Nemecko“. Tretí boli ľavičiari a štvrtá SPD získala len o trochu viac ako 10 % hlasov.  Nasledovníci endeeráckych komunistov sú formálne za útočisko pre všetkých migrantov.

Lenže najvýraznejší vodca Sahra Wagenknechtová sa už neraz nechala počuť, že migranti musia dodržiavať pravidlá života v Nemecku. Navyše obvinila USA v provokovaní prúdu utečencov do Európy cestou intervencií v štátoch Blízkeho východu a severnej Afriky, požadujúc za to kompenzácie.

Viceprezident „Alternatívy pre Nemecko“ Alexander Gauland víta taký obrat: „je príjemné vidieť, do akej miery môžu byť ľavičiari schopní pri reálnej politike. Pani Wagenknechtová perfektne opísala situáciu: kto k nám prichádza dobrovoľne, musí sa správať tak, ako sa patrí na hosťa. Ak to nechce alebo ak to nemôže, keď používa násilie alebo sa správa neúctivo k domácim, musí okamžite opustiť Nemecko. Som rád, že ľavičiari to vidia rovnako, ako ApN“.

V predvečer federálnych volieb musia tieto vyjadrenia znieť pre Merkelovú ako vyhrážka. Veď zväzok ľavičiarov a Alternatívy pre Nemecko by im mohol zabezpečiť nepochybné víťazstvo na CDÚ a veľkú rolu v tom zohrajú práve východní Nemci.

Je charakteristické, že miestom zrodu hnutia PEGIDA (Vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu) sa stali Drážďany – hlavné mesto Saska. Dnes podujatia PEGIDA-y každý týždeň navštevujú desiatky tisíc protestujúcich z celého Nemecka, hnutie má pobratimov v Poľsku, vo V. Británii i v Írsku.

Za ostatný rok sa v Nemecku štatisticky zvýšil nárast zločinnosti na rasovom základe o 40 %, pričom značný podiel z toho pripadá na krajiny bývalej NDR.  Samozrejme, že do tohto počtu nie sú zaradené útoku migrantov na Nemcov, zločiny so sexuálnym motívom v Kolíne a ani teroristické akty islamistov. Lenže zväčša ide o protestné akcie, ktoré sú protivládne a ľavicovoliberálne médiá ich zobrazujú ako pogromy a divoké sabaty neonacistov.

Nech sa páči, je tu aj iná štatistika: počet obyvateľov Nemecka cudzieho pôvodu dosiahol rekordnej úrovne – 17,1 milióna ľudí.  Čiže 21 % obyvateľstva, čo je o 4,4 % viac, ako minulý rok.

Hovoríme o tých, ktorí majú aspoň jedného z rodičov cudzinca, pričom na druhom mieste podľa počtu osídlencov v SRN (po Turkoch) sú Poliaci. Pri tom obyvatelia Nemecka zahraničného pôvodu sú v priemere omnoho mladší, ako pôvodní Nemci, vo vekovej skupine do 18 rokov má každý tretí cudzie korene.

Nejaká smutná irónia je v tom, že vychádzajúc na demonštrácie proti migrantom východní Nemci skandujú „My sme národ!“. Práve toto heslo kričali davy roku 1989 keď požadovali zjednotenie Nemecka.