Turbulencie cien ropy: Amerika stráca svoju pozíciu superveľmoci

Washington 01. marca 2016 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)

Klesajúca cena ropy je indikátorom toho, že hegemonická sila USA je na ústupe. Reorganizácia rovnováhy síl zvyšuje nebezpečenstvo vojny. Vplyv na svetovú ekonomiku bude masívny

Finančné trhy sú v súčasnosti ovplyvnené rôznymi faktormi. Medzi najdôležitejšie patrí vývoj cien ropy, menová politika Číny a menová politika hlavných centrálnych bánk. V posledných dvoch týždňoch klesli nádeje na zníženie produkcie zo strany členov ropného kartelu OPEC a Ruska, čo by spôsobilo výrazný nárast cien ropy a cien akcií.

Oživenie na akciových trhoch sa však nekonalo. Saudská Arábia, Rusko, Katar a Venezuela sa dohodli na obmedzení produkcie len na úrovni z januára 2016 (a teda v tesnej blízkosti medzinárodnej špičky) a aj to len pod podmienkou, že sa pridajú aj ostatné krajiny. Irán a Irak, ďalšie dve hlavné producentské krajiny, však s dohodou nesúhlasia. Naopak, Irán plánuje zvýšiť produkciu späť na úroveň roku 2011. Irak má kvôli občianskej vojne a vysoko skorumpovanej vláde úplne odlišné starosti. Navyše tiež chce rozšíriť svoju výrobnú stratégiu. Sila centrálnej vlády v Bagdade je obmedzená. Nedokáže ovplyvniť najmä ťažbu ropy v oblastiach na severe krajiny, kde dominujú Kurdi.

Je ťažké veriť, že budúce vyhliadky svetovej ekonomiky a finančných trhov sú závislé od krajín, ktoré sú v súčasnosti (Rusko) alebo donedávna (Irán) vykresľované ako nepriateľské, alebo od krajín, ktoré si žijú svojim vlastným svetom a v skutočnosti by mali byť označované ako nepriateľské (Saudská Arábia, Katar). Vyplýva z toho však jedna dôležitá vec: a tou je strata kontroly USA nad politikmi po celom svete. Dokazuje to predovšetkým situácia na Strednom východe. Krajiny v tomto regióne boli desiatky rokov utláčané kvôli ropným záujmom USA.

Nasledujúca tabuľka ukazuje náklady na výrobu ropy významných producentských krajín. Z troch hlavných producentských krajín Rusko, USA a Saudská Arábia majú Spojené štáty zďaleka najvyššie výrobné náklady. To znamená, že v súčasnosti, kedy je cena ropy na zostupe, musia producenti v USA znášať veľké straty. Na druhej strane, Rusko je stratové len pri nákladovo náročnej ťažbe ropy na Sibíri. Súčasné odhady marginálnych výrobných nákladov v  ropnom priemysle v USA sa pohybujú medzi 50 a 70 dolármi za barel (159 litrov).

Cena ropy tvárou v tvár ponuke prevyšujúcej dopyt pravdepodobne dosiahne nové minimá. Dôvodom je aj nízky dopyt, za ktorým stojí slabý hospodársky rast v Číne, v rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách OECD.

Ak budú ceny ropy výrazne klesať, spôsobí to menovú a štátnu dlhovú krízu v producentských krajinách, ďalšie vlny prepúšťania a drastické škrty v investíciách.

Čína, ďalší potenciálny problém celosvetovej ekonomiky, počas posledných dvoch týždňov hlási zotavenie trhov. Ekonomický rozvoj v Číne je však “čierna skrinka”. Oficiálne údaje sa nedajú nezávisle overiť, navyše je známe, že sú zámerne optimisticky upravené. Je úplne jasné, že Čína má veľmi významný vplyv na celosvetovú ekonomiku. Preto existujú významné riziká.