Rusko si vybrali obyvatelia Bulharska, Grécka, Slovinska a Turecka.
Ako hlavné nebezpečenstvo pritom Bulhari a Gréci vybrali Turecko, ktoré je tiež členom NATO a teoreticky by malo byť považované za spojencov. Turecká okupácia Severného Cypru v roku 1974 ukázala, že obyvatelia týchto krajín sa nemôžu spoliehať na ochranu aliancie, preto si volia Rusko, hovorí agentúra Bloomberg.
Veľká časť opýtaných by chcela mať na svojej strane USA, avšak experti hovoria: ľudia aktívne reagujú na zmeny v štruktúre medzinárodnej bezpečnosti, ktorá sa vytvorila po studenej vojne.
Číňania si za svojho spojenca zvolili Rusko, Rusi Čínu. To podľa vice-prezidenta asociácie WIN / Gallup Kanča Stojčeva ukazuje na to, že politika USA v posledných 25 rokoch viedla k zblíženiu Moskvy s Pekingom.
“To je divné, pretože v základnom zmysle je Rusko časťou Európy,” myslí si Stojčev.
James Davis, dekan školy ekonomiky a vedy Univerzity Sankt Gallen (Švajčiarsko), si myslí, že výsledky dotazníkov tiež ukazujú na religiózný rozkol v Európe. Gréci a Bulhari si volia pravoslávne Rusko. Pritom ale väčšinovo pravoslávne Rumunsko si volí USA, a katolícke Slovinsko si volí Rusko.
“Keď učím osemnásťročných študentov, vidím, že stará dobrá solidarita tvárou v tvár sovietskej hrozbe je pre nich archaická,” hovorí James.
Okrem toho po americkej kampani v Iraku je stále menej Európanov presvedčených o tom, že by USA mali hrať úlohu svetového lídra. S príchodom Donalda Trumpa do Bieleho domu sa bude úroveň dôvery Európskej únie voči Washingtonu len znižovať, dodal expert.
Sociológovia sa opýtali viac ako tisícky ľudí v každej zo 66 krajín, ktoré sa zúčastnili výskumu.